Smolnícky tajch, Štós
Potrebuješ sa poriadne schladiť alebo rozpáliť na najvyššiu prevádzkovú teplotu? Postačí slnko a voda, alebo sú nutné najmodernejšie balneoterapeutické technológie? Aj najvyššie nároky splní výlet ku tajchu plného mokrej vody a ovzdušia, ktorému u nás páru niet. Zo zimy sa uteká do tepla, z vyprahnutého a rozhorúčeného sídla zasa za príjemným chládkom a na vlhkosť bohatým vzduchom. Inšpiráciou by mohol byť výlet do Úhornej. Nielen za vlnkami chladnej hladiny tamojšieho tajchu, ale i čarom baníckej osady a mariánskeho pútnického miesta. Kaplnka je učupená na úpätí horského hrebeňa Volovských vrchov a začiatkom augusta sa pri kaplnke nad obcou už viac ako 200 rokov schádzajú pútnici z celého Slovenska. Hoci v tom čase u nás o snehu ani nechyrovať, deje sa tak práve na sviatok Panny Márie Snežnej. Blízko rovnomennej kaplnky pramení aj údajne liečivá voda, ktorá sa postarala o mnoho zázrakov.
Na polceste medzi kaplnkou a obcou leží jazero Úhorná, známe aj pod názvom Smolnícky tajch, ktorý napája Smolnícky potok. Jazero je obľúbeným miestom oddychu tunajších obyvateľov a chalupárov. V posledných rokoch ho však vyhľadávajú jednodňoví turisti z celého východu, ale aj dovolenkári, ktorí na východe trávia voľné chvíle oddychu s preferenciou odľahlých miest. Je vyhľadávaným miestom na relax, kúpanie, člnkovanie, rybárčenie alebo ako príjemná zastávka osvieženia peších aj cykloturistov. Čistá voda jazera, obkolesená hustými smrekovými lesmi je domovom vodných vtákov, rýb a rakov. Pri jazere sa nachádza vynovená lodenica, kde je možné si zapožičať čln alebo kajak. Jazero pôvodne vzniklo ako banské dielo – tajch, ktoré bolo súčasťou vodohospodárskeho systému smolníckych baní a patrí medzi pozoruhodné doklady technickej vyspelosti tunajšieho baníctva. Patrí k najstarším vodným stavbám (1768) na východnom Slovensku. Pod jazerom je 35 m dlhá štôlňa. Tajch okrem iného zachytával aj dažďovú vodu z okolitých vrchov, čím zabránil častým povodniam a zaplaveniu banských priestorov. Sypaná hrádza je dlhá 190 metrov a vysoká 16 metrov.
Tipy na výlety v okolí
Históriu života obyvateľov Smolníckej doliny možno lepšie spoznať v neďalekej obci Smolnícka Huta, kde je v budove obecného úradu zriadená Izba tradícií – Heimatstube. Miestna patriotka Blanka Čechová zozbierala dobové fotografie a rôzne predmety dennej potreby, ktoré vystavuje pre obdiv a poučenie. Medzi najstaršie exponáty patria napríklad lodný kufor, ktorý bol so svojím majiteľom až v Amerike, vyšívaný cirkevný odev, šijací stroj či dobroty zo špajze. V časti venovanej baníctvu sú ukázané typické odevy a nástroje baníkov ešte pred elektrifikáciou baní. Časť Heimatstube je venovaná i bývalej tabakovej továrni z neďalekého Smolníka, ktorá až do zatvorenia produkovala ručne zhotovené svetové cigary z tabakových listov z indonézskej Jávy. Továreň bola založená v roku 1872, definitívne ju zatvorili v roku 2008. V časoch najväčšej produkcie tu pracovalo až 800 ľudí. Fabrika bola jedinou v Európe, kde sa šúľali cigary ručne, teda starou technológiou.
Históriu života obyvateľov Smolníckej doliny možno lepšie spoznať v neďalekej obci Smolnícka Huta, kde je v budove obecného úradu zriadená Izba tradícií – Heimatstube. Miestna patriotka Blanka Čechová zozbierala dobové fotografie a rôzne predmety dennej potreby, ktoré vystavuje pre obdiv a poučenie. Medzi najstaršie exponáty patria napríklad lodný kufor, ktorý bol so svojím majiteľom až v Amerike, vyšívaný cirkevný odev, šijací stroj či dobroty zo špajze. V časti venovanej baníctvu sú ukázané typické odevy a nástroje baníkov ešte pred elektrifikáciou baní. Časť Heimatstube je venovaná i bývalej tabakovej továrni z neďalekého Smolníka, ktorá až do zatvorenia produkovala ručne zhotovené svetové cigary z tabakových listov z indonézskej Jávy. Továreň bola založená v roku 1872, definitívne ju zatvorili v roku 2008. V časoch najväčšej produkcie tu pracovalo až 800 ľudí. Fabrika bola jedinou v Európe, kde sa šúľali cigary ručne, teda starou technológiou.
Keď sa vydáte cez prudký kopec smerom na juh od Smolníka, spomeňte si najprv na jedlo a príbor, ktorým ho jete. Minimálne raz v živote sa musela ruka každého hladoša dotknúť aj chýrneho príboru, ktorý sa vyrábal pod kúpeľmi v Štóse. Práve tam nech vedú ďalšie kroky objavovateľa najsvetovejšieho kraja, teda toho košického. Kúpele síce neponúkajú rozsiahle historické objekty, rozhodne však stoja za návštevu a najmä ozdravnú prechádzku. Čím viac ich absolvujete, tým väčšiu máte šancu odolať nástrahám chorôb. Kúpele nie sú staré, majú viac ako 130-ročnú históriu a za svoj vznik vďačia tunajšiemu baníctvu a kováčstvu. Podporovaná kolonizácia ešte v stredoveku priviedla do oblasti mnoho obyvateľov nemeckého, ale aj poľského pôvodu. Ich remeselná zručnosť, dedená z pokolenia na pokolenie, dala roku v 1803 dôvod na založenie fabriky SANDRIK, prvej na výrobu nožov. Ako nožiarsky majster tu pracoval aj istý Róbert Komporday, ktorý poznal blahodárne účinky vodoliečby a navrhol vybudovať kúpele. Na jeho podnet sa v marci 1881 zišli vážení občania mestečka Štós, zvážili založenie kúpeľov a v roku 1883 otvorili prvú kúpeľnú sezónu. Ešte výraznejšie sa o štóskych kúpeľoch začalo hovoriť po roku 1888 za pôsobenia lekára a kráľovského radcu Dr. Dezidera Czirfusza, ktorého početná klientela si vyžiadala výstavbu nových objektov. Vyrástla Vila Mária (dnes Vila Bratislava), Vila Hungaria, Vila dr. Czirfusza, Vila Tatra, tanečná dvorana a ďalšie objekty. Kúpele navštívili mnohé známe osobnosti, umelci, spisovatelia a politici, dokonca aj prezident ČSR Eduard Beneš, Vlado Clementis, Karel Hašler alebo Laco Novomeský, ktorý tu napísal báseň „Pod jedľou.“ Mali tu prvú fínsku saunu na území bývalého Československa. Kúpeľný park je národnou kultúrnou pamiatkou a rastie v ňom viac ako 200 druhov vzácnych drevín a rastlín (sekvoja, kanadský javor, rododendróny či azalky). Architektúru parku dotvárajú vodné prvky (kaskády, potok, fontány, jazierka), ako aj galéria v prírode s dielami akad. sochára Vojtecha Löfflera, ktorý v kúpeľoch tvoril. Dnes je zariadenie predovšetkým klimatickým kúpeľným zariadením a okrem iného poskytuje aj speleoterapiu pre liečbu dýchacích ciest v Jasovskej jaskyni. Prírodným liečivým zdrojom kúpeľov sú mimoriadne vhodné klimatické podmienky, podhorská až horská klíma, špecifická nadmorská výška (650 m n. m.), prostredie zmiešaného lesa plného ihličnatých a listnatých stromov a vhodné prúdenie vetrov. Je dobré dopriať si doslova jedľový inhalačný kúpeľ v štóskych lesoch, prechádzku okolo prameňa, alebo úžasný panoramatický výhľad na Smolník zo Štóskeho vrchu. Pre milovníkov húb je zasa druhá polovica leta a jesene na prechádzke zo Štósu do Smolníka garanciou plného košíka.
V kúpeľoch je možnosť občerstvenia, stravovania i skromného kultúrneho a športového vyžitia. Informácie o poskytovaných službách, požičovniach či procedúrach aj pre nekúpeľných hostí možno vyhľadať na webovej stránke.
Služby v okolí
Reštaurácia Alžbetin dom, Smolník
Reštaurácia u Vodnára, 389, Smolník 055 66
Reštaurácia Zlatý orol, 05563, 055 63 Helcmanovce
Reštaurácia Hubert, Štós – kúpele 235, 044 26 Štós
