Silická planina

Silická planina

Silická planina je najväčšia z planín Slovenského krasu, má rozlohu asi 150 km² a rozprestiera sa v južnej časti. Nachádza sa na území dvoch štátov Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. Planina je pomerne nezalesnená, holá rovina alebo náhorná plošina. V zmysle geomorfologického členenia územie Silickej planiny patrí do oblasti Slovenského rudohoria, jeho celku Slovenský kras a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.
Od Plešiveckej planiny ju na západe oddeľuje hlboké údolie Slanej, od planiny Dolný vrch dolina riečky Turňa, z juhu je ohraničená Rimavskou kotlinou, zo severu jej ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a na východe je oddelená  Jablonovským sedlom nazývaným aj ako Soroška. Planina je tvorená svetlými triasovými vápencami. Najvyššie vrchy Malý vrch (679 m) a Drieňovec (676 m) sa nachádzajú na severe planiny, odkiaľ celková výška postupne klesá až na 450 m v priestore jaskyne Domica.
Ďalším významným vrchom je výhľadová Dievčenská skala (660 m.n.m.). Tá ponúka výhľady na panorámu severnej časti Slovenského krasu a Volovských vrchov. Na severozápadnom okraji Silickej planiny nad obcou Brzotín sa týčia zďaleka viditeľné Brzotínske skaly. Silická planina má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu. Na Silickej planine je najviac krasových javov zo všetkých planín Slovenského krasu.
Najväčším turistickým lákadlom Silickej planiny sú jeho jaskyne a priepasti. Celkove tu bolo zatiaľ nájdených 17 jaskýň a 14 priepastí. Z jaskýň sú tu najznámejšie Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Ardovská jaskyňa, Májkova jaskyňa, Milada, Hrušovská jaskyňa a jaskyňa Domica. Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa sú verejnosti sprístupnené. Babská diera je 46 metrov dlhá vertikálna jaskynná priepasť a kultové sídlo človeka kyjatickej kultúry. Ďalej sa tu nachádzajú najhlbšie priepasti Slovenského krasu – Brázda 180 m, Malá železná priepasť 142 m a Veľká Bukova 141 m. V okolí Kečova, Silice a Silickej Brezovej sa nachádzajú pomerne veľké nezalesnené časti planiny, ktoré sú scénericky pekné. Menej typickým krasovým útvarmi sú povrchové jazerá.
Najlepšie prístupy na planinu sú z obcí Silica, Kečovo a Silická Brezová, ktoré sa nachádzajú priamo na Silickej planine.

Plešivec

Plešivec je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Leží na sútoku rieky Slaná a potoka Štítnik. Z juhozápadnej strany je bránou do národného parku Slovenský kras, začínajúcou náhornou plošinou Plešivecká planina. Od strmého plešatého svahu planiny dostala obec aj svoj názov.
Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bebekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol, gotickústavbu s výnimočnými freskami slúžiacu dnes Reformovanej kresťanskej cirkvi. Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov vysoká cca 6 m.
Obec je v súčasnosti dôležitým cestným a železničným uzlom, administratívny a kultúrnym centrom regiónu.
V okolí obce sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. Najznámejšie priepasti Slovenského krasu, ktoré sa nachádzajú v podzemí Plešiveckej planiny sú Zvonivá jama a Diviačia priepasť.

Dlhá Ves

Obec Dlhá Ves sa nachádza v južnej častí Národného parku Slovenský kras. Obec leží na juhozápadnom okraji vápencovej Silickej planiny až v slepej Dlhoveskej doline, 3 km od hranice s Maďarskou republikou, v blízkosti svetoznámej jaskyne Domica. V blízkosti obce je medzinárodný prechod Aggtelek - Domica. Pahorkatinný chotár je na severovýchode zalesnený dubovým lesom a krovitým porastom.
Názov obce sa postupne menil z Horuati, Hoziwzo, Wziuzow, Hosúsow, Hosúsovo až na dnešný názov Dlhá Ves. Patrila Kačičovcom, potom do polovice 16. storočia Bejeiovcom. V 14. stororočí bola mýtnou stanicou na ceste do Turne. Obec bola v rokoch 1938 - 45 pripojená k Maďarsku.
Nájdete tu aj niekoľko zachovaných tradičných gemerských sedliackych domov zo začiatku 20. storočia a z konca 19. storočia.
V obci sa pravidelne organizujú kultúrno-spoločenské aktivity a uchováva tradičné ľudové remeslá a zručnosti. Z ľudových tradícií a remesiel sú zachované pálenie dreveného uhlia, tkanie, čipkovanie, maľovanie na sklo.

Jaskyňa Domica

Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa na Silickej planine v stredisku Domica neďaleko obcí Kečovo a Dlhá Ves.
Okrem významných geomorfologických hodnôt púta pozornosť najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. Nachádza sa tu až 16 druhov netopierov, asi 1500 kusov. Bola vytvorená v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou podzemných tokov Styxu a Domického potoka.
Jaskyňa bola objavená v roku 1926 a v roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Kvapľová výzdoba s množstvom stalagmitov a stalagtitov je úžasná. Jedinečné sú pramienkové kvaple, pagodové stalagmity a kaskádové vodopády v štýle rímskych kúpeľov. Keď nateči dostatok vody z povrchu zeme, za podzemnej riečke Styx sa konajú plavby na lodičkách. Prehliadková plavba na loďkách je dlhá 150 m. Jaskyňa je prepojená s jaskyňou Čertova diera a tvorí jednotný celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke asi 25 km. Dĺžka jaskynných priestorov Domice je 5368 m, z nich sprístupnených verejnosti je 1315 m. Teplota vzduchu v jaskyni je okolo 11 °C s vlhkosťou až 98 %.
Pre prirodzenú krásu jaskyňu Domica využili aj filmári na nakrúcanie filmovej verzie slávnej rozprávky Pavla Dobšinského Soľ nad zlato.
Parkovisko je bezprostredne pred vstupným areálom, pri ktorom sa nachádza náučný chodník. Vo vnútri je nainštalovaná náučné expozícia. Najbližšia zastávka verejnej dopravy je Kečovo, Domica (bus). Prístup k jaskyni autom: z Rožňavy cez Plešivec smer Domica -25 km, z Tornale cez Plešivec smer Domica – 25 km.
Prehliadková trasa:
Dĺžka: 780 m, 1180 m, 930 m
Doba trvania: 45 min, 60 min, 60 min
Okruhy: Krátky okruh, Dlhý okruh (bez plavby), Okruh s plavbou
Otváracie hodiny:
Hlavná sezóna (jún – august)
Okruh bez plavby 9:00 – 16:00
Cenník vstupného:
Krátky okruh: dospelí 6 €, študenti a dôchodcovia 5 €, deti 3 €
Dlhý okruh, okruh s plavbou: dospelí 7 €, študenti a dôchodcovia 6 €, deti 3,50 €

Kečovo

Obec Kečovo sa nachádza neďaleko hraníc s Maďarskou republikou, na južnom okraji vápencovej Silickej planiny. Chotár obce má charakter pahorkatiny bez povrchových tokov a je málo zalesnený. Okolie je bohaté na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne. Prvá písomná zmienka o obci je z 13.storočia a v 16. Storočí bola po tureckých nájazdoch vyľudnená a znovu osídlená v 18. storočí.
Obec sa v minulosti zaoberala poľnohospodárstvom, kováčstvom, chovom dobytka, uhliarstvom a pálením vápna. V rokoch 1939 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Medzi pamiatky obce patria klasicistický evanjelický kostol z roku 1820, klasicistický rímskokatolícky kostol zasvätený Nanebovstúpeniu Pána z 19.storočia a niekoľko zachovaných tradičných gemerských sedliackych domov.
Predmetom ochrany na tomto území je naše najväčšie škrapové pole na vápencovej stráni pod vrchom Maliník (493 m).

Silická Brezová

Silická Brezová sa nachádza v okrese Rožňava a v regióne Gemer. Leží na Silickej planine, ktorá sa nachádza uprostred NP Slovenský kras.
Niekoľko archeologických nálezov objavených v chotári obce svedčí o osídlení tohto územia už v neolite. Zdá sa, že po dobe halštatskej sa nepretržité osídlenie až do stredoveku prerušilo. V roku 1938 – 1945 obec patrila Maďarsku. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Baňa na olovo nedosiahla väčšej prosperity, pre obec užitočnejšia bola a je ťažba červeného mramoru.
V okolí obce sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. V katastri obce Silická Brezová sa nachádzajú prírodné zaujímavosti – PR Kráľova studňa, jaskyňa Milada a priepasť Zvonivá, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO. Z pamiatok sa v obci nachádzajú renesančný kostol zo 16. storočia s drevenou maľovanou kazateľnicou z 18. storočia. Ďalej je tu mnoho zachovaných tradičných sedliackych domov z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Obec má aj zachovalú dobovú studňu, ktorá je doteraz funkčná.

Ardovo

Obec sa nachádza na západnom okraji Silickej planiny, 20 km na juhozápad od mesta Rožňava. Prvá písomná zmienka je z prvej polovice 13. storočia. Obec založili kráľovský hájnici na staršom osídlení. V roku 1682 bola obec spustošená. Nová kolonizácia bola až v roku 1740. V rokoch 1939 až 1945 bolo Ardovo pripojené k Maďarsku. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali chovom oviec a pálením uhlia a v stredoveku tu boli bane na olovo.
Turistická obec Ardovo je známa vďaka Ardovskej jaskyni. Táto verejnosti nesprístupnená jaskyňa je chránenou prírodnou pamiatkou s archeologickým náleziskom. Jaskyňa má kvapľovú výzdobu s výskytom vzácnych druhov netopierov.
Z významných pamiatok sa tu nachádza klasicistický kostol evanjelickej cirkvi   z roku 1788, ktorý je postavený na najvyššom bode obce a je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalšou významnou pamiatkou je Murovaný roľnícky- Mátéov dom dom z roku 1852. Dom je národnou kultúrnou pamiatkou a je príkladom miestneho ľudového staviteľstva. Pre verejnosť je v tomto dome pripravená výstava starožitností. Nájdete tu aj niekoľko zachovaných tradičných sedliackych domov.
V obci sa pravidelne organizujú kultúrno-spoločenské aktivity: Maškarný ples – fašiangy, Dni obce, Futbalový memoriál Ferenca Baka, Deň dôchodcov, Deň detí, Mikulášsky večierok pre deti, Čajové posedenie na Luciu, Vianočné divadelné predstavenie.
Zachované sú aj niektoré ľudové remeslá a zručnosti: pálenie dreveného uhlia, výroba drevených násad, výroba brezových metiel, výroba bábik zo šúpolia a pod. Najviac aktívne sú poľovnícke združenie a speleologický klub, ktoré privádzajú do obce návštevníkov aj z iných regiónov a krajín (Maďarská republika, Česká republika).