Okruh Galmus

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád, východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti významne ovplyvňovala život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12.storočia kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec.
Pri návšteve obce sa určite oplatí navštíviť jej pamiatky, akými su napríklad Markušovský hrad.  Dnes je hrad len čiastočne zachovaný a nie je sprístupnený verejnosti. Prechádza popri ňom chodník vedúci až ku kostolu. V obci je aj gotický kostol sv. Michala z 13. storočia so zachovanými časťami hradu. Keď sa obec stala sídlom rodiny Mariassyovcov, tí tu dali postaviť renesančný kaštieľ, neskôr rokokovo prestavaný. V kaštieli je expozícia historického nábytku. Okolo kaštieľa je francúzsky park s rokokovým letohrádkom Dardanely s expozíciou klávesových hudobných nástrojov.
Taktiež sa tu nachádzajú zaujímavé prírodné útvary ako Markušovský skalný hríb, ktorý leží 5 km od obce, v Hornádskej kotline. Nachádza sa na strmom svahu vo výške 470 m n. m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách . Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Za zmienku určite stojí i Markušovská dolina. Tá ponúka široké možnosti na relax, turistiku, cyklistiku a je veľmi populárna ako medzi mladými, tak aj staršími občanmi. Ďalšou prírodnou atraktivitou sú Markušovské steny. Ide o chránené územie ležiace v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.

Poráčska dolina

Poráčska dolina sa nachádza v Slovenskom rudohorí v blízkosti Slovenského raja pod obcou Poráč a je úzka približne 9 km. Je to dlhá krasovitá dolina, ktorú vo vápencoch vyhĺbil Poračský potok.
Dolina má polokrasový charakter prielomovej tiesňavy, ktorá ústi pri obci Slovinky. Je vrazená medzi skalné útesy Vápenika, Červených skál a Slovinskej skaly, ktoré sú súčasťou planiny Galmus.Na jej vápencových bralách sa nachádza množstvo jaskýň. Najnámejšou je Homološova jaskyňa, ktorá sa nachádza asi v 800 m výške nad bývalou chatou Čierny bocian. Lesné porasty vypĺňajú v podstate celú Poráčsku dolinu. Ide o do veľkej miery o prirodzené, pôvodné bukovo-jedľové porasty. Brehové porasty okolo potoka sú zväčša tvorené jelšou sivou, vŕbou krehkou, purpurovou a čremchou.
V doline sa nachádzajú rekreačné zariadenia s ihriskami a lyžiarskými vlekmi (SKI BRODOK a PORAČ PARK), značené turistické chodníky, cykloturistické trasy a rôzne ubytovacie zariadenia.

Štôlňa Pavol

Vyrazenie štôlne Pavol je datované do obdobia 18.storočia kedy nastal veľký rozmach baníctva na celom Slovensku. Nachádza sa v Poráčskej doline, východnejšie od štôlne Peter pri bývalej „zelenej chate“, ktorá bola postavená na halde pred jej ústím.
Keď sa v 60-tych rokoch stala Poráčska dolina atraktívnym miestom na rekreáciu, postavili Železorudné bane Rudňany prvú chatu, lyžiarsky vlek a kúpalisko. Následne bol na Suchom vrchu vedľa štôlne Peter postavený modernejší vlek a na halde pred štôlňou Pavol tzv. „Zelená chata“, ktorá bola drevená a slúžila ako bufet. Pred zavaleným ústím štôlne Pavol bola postavená imitácia štôlne z TH výstuže a železobetónových pažníc, ktorá slúžila ako pivnica na uskladňovanie potravín. Túto chatu dnes Tovarišstvo poráčskeho baníctva prebudovalo na banícke múzeum.

Galmus

Planina a pohorie Galmus sa nachádza na severovýchode Volovských vrchov a je to vapencovo-dolomitická platňa, ktorá je rozdelená na dve časti centrálnou Poráčskou dolinou. Patrí do podcelku Hnileckých vrchov, tvoria ju vápence, zo severu ju ohraničuje tok Hornádu, zo západu Markušovský potok a z juhovýchodu Slovinský potok. Toto krasové územie v dĺžke 10 km a v priemernej šírke 5 km dosahuje plošnú rozlohu okolo 50 km2.
Tvoria ho vrchy Skala (1014 m n.m.) Matisovec (877 m n.m.), Suchinec (943 m n.m.) a Holina (880 m n.m.) a planina nachádzajúca sa medzi spomínanými vrchmi o rozlohe 3km2.
Najzachovalejší prales v celom Galmuse sa nachádza v závere Svätojánskej doliny, v nadmorskej výške 550–750 m n.m..Nachádzajú sa tu rôzne krasové formy ako sú škrapy a závrty a jaskyne. Najznámejšou jaskyňou je Šarkanova diera s dĺžkou 177 metrov a s archeologickými nálezmi. Medzi jeho najväčšie zaujímavosti patria dve národné prírodné rezervácie, Červené skaly a Galmuská tisina. Na území pohoria Galmus boli vyhlásené dve územia európskeho významu, Galmus a Jánsky potok. Je tu množstvo výhľadových vrchov a miest, z ktorých je nádherný výhľad na okolitú prírodu.
V Galmuse sa nachádzajú rekreačné strediská, lyžiarske strediská, je tu množstvo turistických a cykloturistických trás. V zime tu nechýbajú udržiavané bežecké lyžiarske trasy.

Zahura

Za Horou alebo ľudovo Zahura je časť Spišských Vlách, turistické stredisko vzdialené 3 km od centra mesta. Nachádza sa tu lyžiarsky vlek pre začiatočníkov a pri ňom jazero na kúpanie. V zime toto jazero zamŕza a je vhodné na korčuľovanie. Občerstvenie a ubytovanie je možné v zrekonštruovanej chate SABINKA. Práve toto zariadenie v zime zabezpečuje zjazdnosť bežkárskych tratí a v prípade záujmu vás tu radi povozia aj na snežnom skútri. Takisto môžete využiť aj kúpanie v kúpacej kadi.
V blízkosti sa nachádza aj lyžiarske stredisko Plejsy a krytá plaváreň v Krompachoch. V letnom období má stredisko široké využitie pre relax, turistiku, cykloturistiku a šport.

Šikľavá skala

Šikľavá skala je najväčším vodopádom lokality planiny Galmus a je jedným z početných krasových útvarov, roztrúsených po celom tomto území.
Voda stekajúca po mohutnej, strmej vápencovej skale v zime vytvára približne 14 metrov vysoký a 30 metrov dlhý ľadopád a zaujímavé ľadové útvary. V týchto mrazivých dňoch voda zo skaly kvapká a ľadopád tak stále rastie. Viacerí turisti ho považujú za jeden z najkrajších ľadopádov na Slovensku.
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je vodopád prírodnou pamiatkou.