Zrúcanina kostola obce Miloj
Zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka, ktorý bol zasvätený sv. Stanislavovi niekedy v 13. storočí. Archeologický prieskum hovorí, že išlo o ranogotickú jednoloďovú stavbu so západne orientovanou vežou. Všimnite si starostlivo opracované nárožné kamene na veži a zvyšku západnej steny lode. Prepracované portály svedčia o kvalitnej práci kamenárov. Prvá písomná zmienka o "terra Miloy" sa nachádza v darovacej listine z roku 1255. Samotný kostol sa prvýkrát spomína v prameňoch v roku 1402. Dedina Miloj zanikla niekedy v 16. storočí. Chátrajúci kostol poslúžil ako zdroj stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrušove. Škoda, že takáto historická dominanta krajiny si nezaslúžila viac pozornosti kompetentných ako zvedavosti návštevníkov, ale ešte nie je koniec všetkým dňom... A kam sa vlastne podela dedina Miloj? Traduje sa legenda, že mala ten istý osud ako Sodoma a Gomora, prepadla sa do pekla, pod zem, pretože jej obyvatelia žili skazeným životom. No na každú legendu a záhadu sa nájde odborník a vysvetlenie. Odpoveďou na otázku zmiznutej dedinky je fakt, že obdobie 15. a prvej polovici 16. storočia bolo vekom, v ktorom došlo k najrozsiahlejšiemu pustnutiu sídiel. Postarala sa o to zmena klimatických pomerov, pravdepodobne najvýraznejšia za posledných tisíc rokov. Udreli tuhé zimy, kruté mrazy, výdatné letné búrky ničili ľuďom úrodu. Bolo to obdobie hladu, ľudia strácali nádej na zlepšenie situácie a tak húfne opúšťali svoje domy, hospodárstva. Skúšali sa usadiť v dolinách, v okolí riek, kde nánosy vytvorili výdatnejšiu zem na pestovanie. Pravdou je, že zaniknutá obec Miloj nemala žiaden riečny či potočný zdroj vody.
