Úzkokoľajka v Remetských Hámroch
Asi pred 100 rokmi sa začali zapisovať do histórie kraja pod Vihorlatom lesné úzkokoľajné železnice. Pomáhali zvážať drevo z karpatských lesov, drevené uhlie či železiarske výrobky. Ich prevádzka pokračovala až do 70-tych rokov 20. storočia. Najdlhšia trať merala 43 kilometrov a viedla z Michaloviec cez Remetské Hámre až na Morské oko. V celých Karpatoch bolo vybudovaných 10 000 km lesných železničiek. Takáto hustá sieť tratí na zvážanie dreva nemala obdobu nikde inde vo svete. V oblasti Vihorlatu sa prevádzkovalo 150 km lesných dráh.
Remetské Hámre sú obec v severozápadnej časti okresu Sobrance v Košickom kraji, nachádzajú sa na južnom úpätí pohoria Vihorlat.
Úzkokoľajka lesnej železnice tzv. „drevenka", spočiatku slúžila na odvoz panstva grófstva Károlai a Szechenyi–Vanderbildt k poľovníckemu zámčeku pri Morskom oku a až neskôr na zvoz dreva na pílu v Remetských Hámroch. V rokoch 1922 až 1924 bola trať zrekonštruovaná a predĺžená z Remetských Hámrov cez Jovsu a Hnojné až do Michaloviec. Tým dosiahla hlavná trasa úzkokoľajky s rozchodom 760 mm dĺžku 43 kilometrov. Použité boli železné koľajnice s hmotnosťou 7 kg na meter dĺžky. Po druhej svetovej vojne bola prevádzka obmedzená len na úsek Remetské Hámre - Morské oko. Lesná železnica bola zrušená v roku 1973 z podobných dôvodov ako mnoho jej slovenských kolegýň - nerentabilnosti, súvisiacej s búrlivým rozvojom lacnejšej automobilovej dopravy. V obci sa nachádza motorová mašinka a dva opleny (klaničák - špeciálny vagón na zvážanie dreva).
Na blízkom Morskom oku sa nachádza romantizujúci kaštielik pravdepodobne tiež z prvej tretiny 20.storočia. V Remetských Hámroch sa zachoval farský Kostol Svätej Trojice zo 70-tych rokov 19. storočia.
