Štefánska huta
Kým dnes sa o regióne okolo bývalého hrdého banského mesta hovorí najmä v súvislosti s nezamestnanosťou a sociálnymi problémami, v 19. storočí udával gemerský región tón v technologických riešeniach celej monarchii. Štefanská Huta je miestnou časťou Kluknavy, dediny medzi Krompachmi a Margecanmi, a prvý zážitok prichádza už len cestou k nej. Do osady vedie jedinečný drevený most ponad Hornád - stále funkčná technická pamiatka z roku 1832. Autá ním prechádzajú dodnes. Za mostom víta ľudí mohutná rozpadnutá budova. Vyzerá ako kaštieľ, a aj ju tak miestni prezývali. Je však jednou zo spomienok na slávnu minulosť .
Takmer pred dvesto rokmi sa tu nachádzal komplex najmodernejších hutníckych zariadení tej doby. Práve tu, v Štefanskej Hute, pracovali najvýznamnejší odborníci. Prví v Európe elektrolýzou vyrábali meď, striebro aj ortuť. Elektrolytická rafinácia pozostávala z roztavenia čiernej medi, oxidácie a redukcie. Takáto meď bola čistá na 99 %. Elektrolýza začala naplno fungovať 11. marca 1890. Dotiahli sem železnicu a rudu nosila lanovka. Zaujímavé navuše je, na akej pevnej pôde odvahy a vzdoru zároveň bola huta vybudovaná. Podnik na spracovanie a tavenie železa pri Kluknave postavili ako vzburu proti prísnym pravidlám kráľovského dvora. V 17. storočí totiž vlastnili vtedajší správcovia Csákyovci dve prevádzky, ktoré prenajímali. Nájomca platil grófovi nielen ročné nájomné formou hotového výrobku - surového železa, ale zároveň bol povinný zásobovať zamestnancov potravinami a šatstvom. Cisársky dvor vtedy nútil drobné spoločnosti predávať meď v erárnych hutách v Smolníku a Starej Vode, kde zaviedli prísne limity pre obsah tohto kovu v rude.
Ťažiarom sa to nepáčilo, preto si radšej začínali prenajímať alebo budovať vlastné huty. Odkúpili opustený areál a v rokoch 1847 až 1850 vybudovali novú hutu, ktorú pomenovali podľa vtedajšieho uhorského palatína Štefana. Išlo o komplex najmodernejších hutníckych zariadení, do detailu premyslený areál. Zamestnanci bývali priamo tu, v kolónii robotníckych domčekov. Mali vlastnú tehelňu, krčmu i väznicu. Naozaj veľkolepé, čo poviete? Čosi prerobené ešte stojí, z laboratória je obytný dom. Uhorská, a tým pádom najmä spišská meď, bola v 18. a 19. storočí známa nielen v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Tvorila až 12 percent vtedajšej svetovej produkcie.
Prechádzať sa históriou baníctva v Štefanskej hute vám nezaberie veľa času, preto vkročte aj do vedľajšej Kluknavy a pozrite si napríklad Zvoničku sv. Floriána z roku 1795, alebo barokový kaštieľ - pôvodne postavený v renesančnom slohu v roku 1715 - 1720 z materiálu zrúcaním Richnavského hradu.
