Pamätná izba Gorazda Zvonického
Gorazd Zvonický bol významný básnik, prekladateľ, pedagóg, kňaz a misionár. Je významnou osobnosťou slovenských dejín a katolíckej moderny. V roku 1949 bol menovaný za správcu michalovskej farnosti a o necelý rok sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Ešte v tom istom roku však ušiel a odišiel do Buenos Aires, kde sa zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy. Po páde komunizmu navštívil Slovensko. Zomrel v Ríme v roku 1995. Neskôr boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine. Za služby talianskej kultúre mu v roku 1993 prezident Talianska udelil vysoké štátne vyznamenanie – rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.
