Kostol v Klokočove

Vysokú a pravidelnú návštevnosť má aj gréckokatolícky kostol v podvihorlatskej obci Klokočov, ktorý má charakter pútnického miesta. Kostol je navštevovaný kvôli zázračnej plačúcej ikone Bohorodičky.

V 17. storočí bol Klokočov malou dedinkou so 150 obyvateľmi. V roku 1670 počas kuruckých vojen sa miestni ukryli pred rabovaním do dreveného chrámu. Keď sa kuruci priblížili, tvár Bohorodičky na ikonstase sa zatemnila a začala slziť. Keď vojaci na druhý deň kostol podpálili, ikona zostala nepoškodená. A tak sa začala jej dobrodružná cesta. Najprv ju previezli do mestskej klenotnice v Prešove, odtiaľ ju Žofia Bátoriová preniesla do Mukačeva na svoj hrad, v roku 1688 už bola ikona vo Viedni a v roku 1692 v Turecku, aby sa odtiaľ vrátila v roku 1705 na mukačevský hrad. V roku 1711 ju cisárski vojaci previezli opäť do Viedne. V roku 1769 nariadila Mária Terézia vyrobiť kópiu, ktorú dala preniesť do Prešova. Ikona Bohorodičky v chráme v Klokočove je druhou kópiou, kde je originál nie je známe. Keď uvážime, že originál bol posiaty drahokamami, perlami a zlatom, je zrejmé, čo najviac lákalo ľudí zmocniť sa ho.
Tisíce pútnikov prichádzajú každoročne na „Uspenský“ sviatok vzdať úctu Klokočovskej Panne Márii na odpustových slávnostiach.