Publikované:

KOŠICKÝ KRAJ JE SKOKANOM ROKA  

Košice 16. november 2016

Optimistické predpoklady v oblasti letného cestovného ruchu na Slovensku nedávno potvrdil Štatistický úrad Slovenskej republiky. Podľa jeho údajov je za nami rekordná letná sezóna (jún – august) s medziročným nárastom celoslovensky o 15,8%. Spomedzi ôsmich krajov republiky najvýraznejšie tempo rastu zaznamenal Košický kraj, čo ho pasuje do pozície „skokana“ roka.

Vysoký rast cestovného ruchu v letnej sezóne sa najmarkantnejšie prejavil v Košickom kraji. Počet domácich návštevníkov v ňom medziročne stúpol o 36 percent, zahraničných návštevníkov pribudlo percentuálne ešte viac – až 60 percent. „Obrovský medziročný skok na jednej strane mimoriadne teší, na druhej strane, pochopiteľne, zaväzuje robiť veci minimálne tak dobre, ako doposiaľ. V dosiahnutom výsledku sa odzrkadľuje stále intenzívnejšia spolupráca jednotlivých subjektov, bez ohľadu na to, do akého sektora patria. Oblastné organizácie cestovného ruchu spolu s podnikateľmi a ďalšími aktérmi spoločne vytvárajú kvalitnejšie produkty a služby, ktoré do Košického kraja lákajú stále viac turistov,“ zhodnotila úspešné leto výkonná riaditeľka krajskej organizácie Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková.

Podľa nej je za vysokým tempom rastu návštevnosti neustále sa zvyšujúca kvalita a lepšia starostlivosť o turistov v jednotlivých lokalitách, istú úlohu zohrávajú aj obavy z pobytu v niektorých cudzokrajných destináciách. „Ďalším z dôvodov je, bezpochyby, vyššia investícia do marketingu, ktorý je v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou propagácie destinácie doma i za hranicami. Do tejto kategórie spadá aj digitálny svet a v rámci neho mobilná aplikácia Košice región, ktorú neustále vylepšujeme. Pohyb domácich turistov podporujú tiež TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita či grantové výzvy na podporu produktov cestovného ruchu, ktorých výsledkom je napríklad gelnická dedičná štôlňa Jozef, Dobšinského rozpravkáreň pri Slavošovskom tuneli či tzv. kruhovka na Samelovej lúke v Slovenskom raji.“

 

Príťažlivá sila menom UNESCO                  

Na zozname Svetového dedičstva UNESCO je 21 slovenských lokalít, z toho 16 je dostupných autom z Košíc do 100 minút. „Ak je produkt označený etablovanou značkou, kupujúci doň vkladá patričnú dôveru i očakávania. Značka UNESCO je v cestovnom ruchu významným prívlastkom, práve takým, ktorý priťahuje osobitnú pozornosť turistov. Preto sa musíme snažiť dostať naše unikátne jaskyne a ďalšie výtvory prírody i človeka do povedomia cestovateľov. Často sa stretávame s tým, že ani mnohí Slováci nemajú prehľad v našich pokladoch UNESCO a mylne tam zaraďujú napríklad najznámejšiu košickú pamiatku - Dóm sv. Alžbety,“ doplnila výkonná riaditeľka, podľa ktorej sú práve lokality UNESCO nedoceneným artiklom našej krajiny, na ktorom začal Košice región turizmus výdatne pracovať. „Austrália, ako samostatný kontinent, je rozlohou 150-krát väčšia ako naše Slovensko, napriek tomu má na zozname Svetového dedičstva iba 19 lokalít. Turista by mal vedieť, že ak prichádza na východ Slovenska, je to miesto priam posiate zaujímavými lokalitami, ktoré skrátka musí vidieť ,“ dodala.

 

Rajské „záhrady“ a ich lákadlá

K stále rastúcej návštevnosti kraja do značnej miery prispieva fascinujúci Národný park Slovenský raj, ktorý počas hlavnej turistickej sezóny navštívilo viac ako 400-tisíc turistov. Najfrekventovanejšie sú pritom legendárne miesta, ako Suchá Belá a Prielom Hornádu. „Práve počas uplynulého leta, aj keď už na jeho konci, sprevádzkovali ferratu v rokline Kyseľ, ktorá bola po ničivom požiari zatvorená posledné štyri desaťročia. Znovuotvorenie Kyseľa, ale aj splavu Hornádu, ešte viac zatraktívnili lokalitu, ktorá patrí medzi najvýraznejšie prírodné krásy Slovenska,“ uviedla L. Vargová Jurková. Od 15.8. do 31.10.2016 navštívilo kyseľskú ferratu viac ako 500 turistov, splav Hornádu od Hrabušíc do Čingova si od mája užilo približne 800 vodákov. Obe sezónne atrakcie sú v súčasnej dobe zatvorené, znovu prístupné budú začiatkom letnej sezóny 2017.

Rekordnú sezónu zaznamenali aj na Spišskom hrade, kde návštevnosť po prvý raz v histórii prevýšila 200.000 osôb.

 

Prevažujú susedia, no pribúdajú aj ďalšie krajiny

            Od júna do augusta navštívilo Slovensko podľa Štatistického úradu o 16,7 percenta viac zahraničných turistov ako v porovnateľnom období vlaňajška. Najväčší diel na pomyselnom koláči patrí Česku (246 tis.), odkiaľ na Slovensko prúdilo takmer o tretinu (29,1%) viac turistov ako minulé leto. Podobný nárast sme zaznamenali aj u maďarských návštevníkov (27,6%), prudko hore šlo ale aj Taliansko (21,2%) či Veľká Británia (15,6%) a prvý raz sa do top 10 krajín podľa počtu návštevníkov u nás dostal Izrael s nárastom 34,3%.

Presnú tabuľku návštevnosti nájdete v priloženej tlačovej správe. 

 

_EVENT: Node SLUZBY


Prílohy - tento príspevok má priložené dokumenty

Prílohy

28.11._tlačová správa_skokan roka.pdf
Priložený dokument:
Veľkosť prílohy:
349.76 KB
Jazyk prílohy:

Mapa

Mapa -

Vedeli ste že?

Národný park Slovenský kras je s rozlohou vyše 36 000 ha jednou z najväčších krasových oblastí v strednej Európe.

Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského skalného lezenia Lezenie na vybrané skalné masívy je povolené od 1. augusta do 1. marca.

Socha maratónskeho bežca je svetovým unikátom Nikde inde na svete sa nenachádza umelecké sochárske dielo zobrazujúce maratónca, navyše v Košiciach je súčasťou diela aj dokumentácia všetkých maratónskych víťazov, ktorí pokorili košickú trať.

Vo Františkánskom seminárnom kostole sa nachádza mimoriadne cenný epitaf poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorený G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne.

Premonštrátsky kláštor v sebe nesie unikátnu symboliku Má 4 vchody ako počet ročných období, 12 komínov ako mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.

Na Dolnom Zemplíne sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku – obec Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.) ako aj najnižšie položené mesto na Slovensku – Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Sobrance sú najvýchodnejšie položené mesto na Slovensku.

V tejto chránenej krajinnej oblasti Latorica žije až vyše 210 druhov vtákov.

Rezervácia Tajba je unikátnym miestom výskytu vzácnej Korytnačky močiarnej.

Morské oko je najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku.

Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

Múzeum gitár v Sobranciach je jediné svojho druhu v Európe a druhé na svete.

Zemplínska šírava je najväčšia vodná plocha v kraji a druhá najväčšia na Slovensku.

Ochtinská aragonitova táto jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe a na svete existujú iba dve ďalšie.

V zime sa v Silickej ľadnici radi ukrývajú netopiere, ojedinele aj vzácny Netopier riasnatý (Myotis nattereri).

V roku 1883 navštívil hrad Krásna Hôrka významný romantický spisovateľ, Mór Jókai, ktorý tu zbieral podklady pre svoj nový román „Levočská biela pani“ Dielo vyšlo v mnohých vydaniach i jazykových prekladoch.

Vzácne fresky v kostolíku v Štítniku boli objavené až začiatkom 20. st.

Výstavba kostolnej veže Barokový evanjelický kostol v Betliari trvala iba 2,5 mesiaca.

S výstavbou kostola Kostol reformovanej cirkvi v Hrhove sa začalo na základe zbierky obyvateľov, ktorá dosiahla 789 zlatých.

Charakteristické šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi je najdlhšie tohto typu v Európe.

Sezóna v Slovenskom raji sa nikdy nekončí a turisti ho môžu spoznávať aj počas zimných mesiacov.

Že obec Smižany ležiaca v Slovenskom raji je najväčšou slovenskou obcou.

Kláštorisko sa počas vpádu Tatárov na územie Spiša stalo úkrytom a častokrát i záchranou pre miestne obyvateľstvo.

Charakteristický ráz Spišského Jeruzalema je zvýraznený aj výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder.

V roku 2000 bola podobizeň mosta zvečnená aj na poštovej známke.

Najnižšie položené mesto na Slovensku: Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Najnižšie položené miesto na Slovensku: Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.).

Prvý mestský erb v Európe: Košice.

Najväčším kostolom na Slovensku: Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Najväčší hradný komplex v strednej Európe: Spišský hrad (4,1 ha).

Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku: Dobšinská jaskyňa (11 200 m3).

Jediný studený gejzír na európskom kontinente: Herľany.

Najstarší maratón v Európe a druhý najstarší na svete: Medzinárodný maratón mieru (Košice, 1924).

Najrozsiahlejšie krasové územie v Strednej Európe: Slovenský kras (440 km2).

Jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete: Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Rozlohou najväčšia botanická záhrada na Slovensku: Košice (30 ha, vyše 4000 pestovaných druhov rastlín).

Najvyššia kostolná veža na Slovensku: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi (87 m).

Druhá najväčšia vodná plocha na Slovensku: Zemplínska Šírava (rozloha 33 km², maximálna dĺžka 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 9,5 m a maximálna hĺbka 14 m).

Endemit (rastlina nerastúca nikde inde na svete): Rumenica turnianska (Turniansky hrad).

Košický zlatý poklad obsahujúci 920 zlatých mincí z 15.-17. storočia patrí medzi najstaršie hromadné nálezy na svete..

Rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe a na Slovensku: ZOO Košice.

„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“