V Krásnohorskej jaskyni sa turista môže stať skutočným jaskyniarom. Vydáva sa pod zem v ochrannom obleku a s lampou na helme. „Je to dobrodružstvo!“ hovorí slovinská študentka tesne po absolvovaní prehliadky.
V košickom regióne je pre širokú verejnosť sprístupnených ďalších šesť jaskýň a všetky okrem Silickej ľadnice sú súčasťou prírodného dedičstva UNESCO: Krásnohorská jaskyňa, Domica, Gombasecká, Jasovská, Dobšinská ľadová a v neposlednom rade Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá sa pýši svojou unikátnou aragonitovou výzdobou. Asi najkrajšia z krasových jaskýň je Domica, kde v prípade dostatku vody návštevníci počas prehliadky zažijú krátku plavbu člnom.
STRETNUTIE S OBROM
Krásnohorská jaskyňa sa nachádza neďaleko Rožňavy v dedinke Krásnohorská Dlhá Lúka. V areáli penziónu Jozefína sa vybavia všetky náležitosti. Najskôr každý podpíše vyhlásenie o vstupe na vlastnú zodpovednosť a následne dostane nepremokavý vak so svojou kombinézou, prilbou a pevnými topánkami.
Po asi kilometrovej chôdzi k vchodu do jaskyne sa napätie stupňuje. Všetci sa prezlečú a dostanú posledné inštrukcie. Prehliadka sa začína vstupom do tunela, ktorý predstavuje spojenie s podzemným svetom, rebríkmi a priepasťami. Svetlo lámp upevnených na prilbách pomáha aspoň k čiastočnej orientácii v priestore.
„Tak toto nedám,“ alebo „Cítim sa ako v akčnom filme!“ je len pár citátov, ktoré je možné počuť v najkritickejších úsekoch. Jedným z nich je prechod po lane ponad jazero. Našťastie sa neočakáva žiaden zložitý akrobatický výkon, len postupný prechod takmer 20 metrovým úsekom po paralelne natiahnutých lanách. Po spodnom lane sa presúva každý samostatne malými krokmi a na udržiavanie rovnováhy slúži vrchné lano. „Nie je to nejaká prekážka, ktorá by sa nedala zdolať,“ hovorí Jaroslav Stankovič, ktorý sprevádza v jaskyni od jej sprístupnenia verejnosti.
Asi 90-minútová túra prináša kontrast úzkych priestorov a mohutných dómov. Ich úplnú veľkosť si je ťažko predstaviť pre absentujúce osvetlenie. Výnimku tvorí Sieň obrov s 34 metrov vysokým Kvapľom rožňavských jaskyniarov. Jej rozsvietenie na pár sekúnd umožňuje vidieť obra, ktorý sa tu formuje 10 000 rokov a je najväčším známym kvapľom v Európe.
Krásnohorská jaskyňa je vhodnou kombináciou pre rekreačných návštevníkov, ktorí túžia zažiť niečo nové a nechcú pred samotnou návštevou absolvovať špeciálny výcvik. Podľa Stankoviča je každý vstup do jaskyne iný a samotní ľudia so sebou prinášajú príbehy.
Asi najsilnejším zážitkom bola podľa jaskyniara Stankoviča expedícia s maďarským dievčaťom, ktoré prekonalo obrnu. Jej otec veľmi chcel, aby mohli vidieť jaskyňu, a jaskyniari našli spôsob, ako jej pomôcť, aby prešla celú trasu. „Keď sme vyšli von, jej otec sa rozplakal od dojatia, že sa to podarilo.
