Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa - vyberte si čo potrebujete

TRASA

GOMBASECKÁ JASKYŇA

 Dĺžka36km
 Čas2,5hod
 NáročnosťNáročná 
 TerénAsfalt, lesná cesta 

 

 

zastávkakm/časlokalitainfo/poznámky

Rožňava

 0 km

Námestie baníkov Rožňava

GPS: 48.635944, 20.513374

Trasu začnete priamo v centre Rožňavy, popri železničnej stanici, kde sa začínal i predchádzajúci okruh. Pôjdete od Námestia baníkov, na juh po Šafárikovej ulici von z mesta, okolo železničnej stanici pokračujete rovno. Trasa je od železničnej stanice značená modrou cykloznačkou. Za benzínovou pumpou odbočíte mierne doprava. Prejdete cez obec Brzotín a pokračujete po modrej smerom na obec Kružná.

Kružná

7 km

GPS: 48.638062, 20.469020

V obci Kružná máte dve možnosti. Môžete pokračovať po modrej cykloznač-ke, ktorá vás rovinatými vedľajšími cestami dovedie až ku Gombaseckej jaskyni, alebo pre dobrodružnejších a zdatnejších cyklistov máme alternatívnu ako si trasu trochu spestriť, cez Plešiveckú planinu.
Keď sa rozhodnete pre spestrenie, pokračujte až na koniec obce a odbočte doľava pri miestnom kostolíku. Za dedinou sa napojíte na lesnú cestu. Čaká vás dlhé stúpanie na planinu.

Plešivecká planina

15 km

GPS: 48.596273, 20.444350

Keď vystúpate na planinu, trasa sa vyrovná. Zaslúženou odmenou budú lúky a lesy Slovenského krasu, ktoré si užijete v menej náročnom teréne. Na jednej z lúk prejtede okolo horárne. Odporúčame mať stiahnuté GPX súradnice, ktoré najdete na našej stránke pre lepšiu orientáciu. Popri horárni pokračujete cez lúku, vľavo do lesa. 2,5km za horárňou, sa v lese napojíte na žltú turistickú značku, ktorá bude križovať vašu lesnú cestu. Odbočíte doľava a čaká vás zjazd z planiny. Tento úsek je pre naozaj zdatných cyklistov, aj keď zo začiatku to tak nemusí vyzerať. Po chvíľke príjemného zjazdu sa trasa zmení na zjazd, pri ktorom niektorí miestami zosadnú z bicykla. Tí zdatnejší si vyskúšajú svoje schopnosti. Je to však len kúsok. Pri zjazde na protiľahlej Silickej planine máte výhľad na Brzotínske skaly. Neprehľiadnite ich!

Slavec

19 km

GPS: 48.586476, 20.467376

Po zjazde z planiny prejdete cez hlavnú cestu do obce Slavec. Tu ste znovu na modrej cykloznačke z ktorej ste odbočili v obci Kružná. Cez Slavec prejdete rovno. Za obcou je dobre značená poľná cesta, medzi železnicou a hlavnou cestou.

Gombasecká jaskyňa

22 km

GPS: 48.563015, 20.466887

Poľná cesta bude križovať železnicu. Prejdete na druhú stranu a ste opäť na betónovej ceste. Na hlavnej odbočte doľava a už ste kúsok od Gombasecej jaskyne, ku ktorej vás dovedú informačné tabule.

Rožňava

36 km

GPS: 48.635944, 20.513374

Z Gombaseckej jaskyne sa vrátite späť, až na to, že keď ste odbočili predtým na plešiveckú planinu, už neodbočíte a po modrej cykloznačke sa vrátite do Rožňovy.

 

GOMBASECKÁ JASKYŇA

Cyklotrasa “Gombasecká jasyňa” Vás prevedie rozmanitým terénom aj nadmorskou výškou a zoznámi Vás so zaujímavosťami okolia. Schladenie v “rozprávkovej” jaskyni, šliapanie do pedálov v kopcoch striedané so zjazdami, či voňavé čisté lesy Slovenského krasu. Toto všetko zažijete, ak sa rozhodnete pre túto lákavú cyklotrasu, na ktorej sa zaručene nudiť nebudete.
Cestou uvidíte národné prírodné pamiatky, dozviete sa čo to o histórii a navštívite tiež pamiatku UNESCO či chránené krajinné oblasti.

 

C: Trasu začnete priamo v centre Rožňavy, popri železničnej stanici, kde sa začínal i predchádzajúci okruh. Pôjdete od Námestia baníkov, na juh po Šafárikovej ulici von z mesta, okolo železničnej stanici pokračujete rovno. Trasa je od železničnej stanice značená modrou cykloznačkou. Za benzínovou pumpou odbočíte mierne doprava. Prejdete cez obec Brzotín a pokračujete po modrej smerom na obec Kružná.

 

OBEC KRUŽNÁ

Prvá písomná zmienka o obci Kružná sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Keurus. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil. Z roku 1920 je písomne doložený názov Kerešovce, z roku 1948 Kružná.
Z pamiatok sa v obci nachádzajú, malá ľudová barokovo-klasicistická katolícka kaplnka najsvätejšieho Srdca Ježišovho z roku 1880 a evanjelicko reformovaný kostol z roku 1692. V kostole je uchovávaná bohoslužobná stolná prikrývka z obdobia postavenia kostola, 1695. Nájdete tu tiež pomerne dosť zachovaných tradičných sedliackych domov zo začiatku 20. storočia.
V blízkosti obce sa nachádzajú nesprístupnené jaskyne stará Brzotínska jaskyňa, Maštaľná jaskyňa a priepasť Zvonivá jama.

 

C: V obci Kružná máte dve možnosti. Môžete pokračovať po modrej cykloznačke, ktorá vás rovinatými vedľajšími cestami dovedie až ku Gombaseckej jaskyni, alebo pre dobrodružnejších a zdatnejších cyklistov máme alternatívnu ako si trasu trochu spestriť, cez Plešiveckú planinu. Keď sa rozhodnete pre spestrenie, pokračujte až na koniec obce a odbočte doľava pri miestnom kostolíku. Za dedinou sa napojíte na lesnú cestu. Čaká vás dlhé stúpanie na planinu.

 

NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS

Národný park Slovenský kras je najrozsiahlejšie krasové územie v strednej Európe, ktoré v roku 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha, malo ochranné pásmo výmeru 38 334,33 ha.
V roku 1977 bolo územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra. V roku 2002 bol vyhlásený Slovenský kras za národný park.
NP Slovenský kras je známy sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou. Na tomto území je najbohatší výskyt panónskeho rastlinstva. Najvyšším vrchmi sú Matesova skala (925 m n.m.) a Jelení vrch (947 m n.m.), najnižšie miesto pri Hrhove má nadmorskú výšku asi 190 m.
Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na tomto území je známych vyše 1350 jaskýň a priepastí, vyhlásených je 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok.

 

C: Keď vystúpate na planinu, trasa sa vyrovná. Zaslúženou odmenou budú lúky a lesy Slovenského krasu, ktoré si užijete v menej náročnom teréne. Na jednej z lúk prejtede okolo horárne. Odporúčame mať stiahnuté GPX súradnice, ktoré najdete na našej stránke pre lepšiu orientáciu. Popri horárni pokračujete cez lúku, vľavo do lesa. 2,5km za horárňou, sa v lese napojíte na žltú turistickú značku, ktorá bude križovať vašu lesnú cestu. Odbočíte doľava a čaká vás zjazd z planiny. Tento úsek je pre naozaj zdatných cyklistov, aj keď zo začiatku to tak nemusí vyzerať. Po chvíľke príjemného zjazdu sa trasa zmení na zjazd, pri ktorom niektorí miestami zosadnú z bicykla. Tí zdatnejší si vyskúšajú svoje schopnosti. Je to však len kúsok. Pri zjazde na protiľahlej Silickej planine máte výhľad na Brzotínske skaly. Neprehľiadnite ich!

 

BRZOTÍNSKE SKALY

Na severozápadných svahoch Slanickej planiny, medzi obcou Jalovice a strediskom Gombasek, sa vo výške 597 m.n. m. rozprestiera národná prírodná rezervácia Brzotínske skaly. Nachádzajú sa v katastrálnom území obcí Brzotín a Slevec v okrese Rožňava. Brzotínske skaly ponúkajú fascinujúce výhľady na Gemer, predovšetkým na Rožňavskú kotlinu.
Geologický podklad Brzotínskych skál tvoria prevažne strednotriasové svetlé wettersteinské vápence.
Od roku 2017 je táto oblasť turisticky sprístupnená Klubom slovenských turistov Rožňava, ktorí tu k tejto vyhliadke osadili nové smerovníky so súhlasom Správy Národného parku Slovenský kras. Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka. Rastie tu niekoľko vzácnych a chránených i endemických druhov našej flóry.
Nachádza sa tu tiež niekoľko jaskýň, z ktorých najznámejšia je Pstružia jaskyňa. V dolných častiach svahov Brzotínskych skál sa zachovali aj zrúcaniny stredovekého Brzotínskeho hrádku. Dobrými východiskami ku skale sú obce Jovice, Plešivec, Silica a stredisko Gombasek.

 

C: Po zjazde z planiny prejdete cez hlavnú cestu do obce Slavec. Tu ste znovu na modrej cykloznačke z ktorej ste odbočili v obci Kružná. Cez Slavec prejdete rovno. Za obcou je dobre značená poľná cesta, medzi železnicou a hlavnou cestou.

 

OBEC SLAVEC

Obec Slavec sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras. Úzky kaňon, kde leží obec Slavec a samosprávne k nej patriaca obec Vidová. Z východu obec ohraničuje Silická, zo západu Plešivecká náhorná planina.
Najvýznamnejšou pamiatkou je areál zaniknutého gotického kláštora Paulínov zo 14.storočia v časti Gombasek, z ktorého sa zachovala už iba malá časť južného múru kostola Panny Márie, vysoká asi osem metrov. V obci sa tiež nachádzajú reformovaný kostol z 15. storočia a významný kameňolom.

 

C: Poľná cesta bude križovať železnicu. Prejdete na druhú stranu a ste opäť na betónovej ceste. Na hlavnej odbočte doľava a už ste kúsok od Gombasecej jaskyne, ku ktorej vás dovedú informačné tabule.

 

GOMBASECKÁ JASKYŇA

Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase, nachádza sa v chotári obce Slavec,v okrese Rožňava. V minulosti slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest. V súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest už neliečia.
Jaskyňa bola objavená v roku 1951 rožňavskou skupinou jaskyniarov a sprístupnená pre verejnosť bola v roku 1955. Za národnú prírodnú pamiatku ju vyhlásili v roku 1996. Vďaka svojmu významu a výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 250 m. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m ale keďže sa takmer celá trasa prechádza dvakrát, dĺžka prehliadkovej trasy je 530 m. Doba trvania prehliadky je približne 30 minút. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 9,0 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 95 až 97 %.
Gombasecká jaskyňa býva označovaná aj ako rozprávková jaskyňa. Príroda totiž dala kvapľom rôzne zaujímavé tvary, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a ich tvorba neustále pokračuje. Dominantným prvkom jaskyne sú pozoruhodné tenké, duté brčká dosahujúce miestami dĺžku až 3 metre, ktoré ostro kontrastujú s červenohnedými povlakmi na stenách. Nechýbajú tu ani stalaktity či stalagmity. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s 8 metrov hlbokou studňou, Sieň mieru, Sieň múdrosti a Brková sieň.

 

C: Z Gombaseckej jaskyne sa vrátite späť, až na to, že keď ste odbočili predtým na plešiveckú planinu, už neodbočíte a po modrej cykloznačke sa vrátite do Rožňovy.

 

Ubytovanie a reštaurácia:

Hotel Kras , Šafárikova 52
048 01 Rožňava
Tel.: +421 58 78860 60, -50, -40
E-mail: recepcia@hotel-kras.sk

Penzión Rosenau, Šafárikova 4, Rožňava 048 01, Tel.: 0908 362 464, rosenau@rosenau.sk

Hotel Čierny Orol, Námestie Baníkov 17, Rožňava 048 01, Tel.:0908 048 254, recepcia@ciernyorol.sk

Cykloservis:

Bicykle-Servis-Šport s.r.o., Šafarikova 106, 048 01 Rožňava
+421 907 101 619, +421 907 471 535, info@bicykle-eshop.sk
Pavol Puškáš - P2sport.sk, Šafárikova 6, 048 01 Rožňava
058 / 733 16 90, 0908 654 393, p2sport@p2sport.sk

 

Informačné stredisko:

Turistické informačné centrum Rožňava, Námestie baníkov 32, 048 01 Rožňava
Tel.: +421-58-732 81 01, 788 44 20,
E-mail: tic.roznava@stonline.sk,
Web: www.ticroznava.sk

 


   


S finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR

Vedeli ste že?

Národný park Slovenský kras je s rozlohou vyše 36 000 ha jednou z najväčších krasových oblastí v strednej Európe.

Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského skalného lezenia Lezenie na vybrané skalné masívy je povolené od 1. augusta do 1. marca.

Socha maratónskeho bežca je svetovým unikátom Nikde inde na svete sa nenachádza umelecké sochárske dielo zobrazujúce maratónca, navyše v Košiciach je súčasťou diela aj dokumentácia všetkých maratónskych víťazov, ktorí pokorili košickú trať.

Vo Františkánskom seminárnom kostole sa nachádza mimoriadne cenný epitaf poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorený G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne.

Premonštrátsky kláštor v sebe nesie unikátnu symboliku Má 4 vchody ako počet ročných období, 12 komínov ako mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.

Na Dolnom Zemplíne sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku – obec Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.) ako aj najnižšie položené mesto na Slovensku – Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Sobrance sú najvýchodnejšie položené mesto na Slovensku.

V tejto chránenej krajinnej oblasti Latorica žije až vyše 210 druhov vtákov.

Rezervácia Tajba je unikátnym miestom výskytu vzácnej Korytnačky močiarnej.

Morské oko je najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku.

Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

Múzeum gitár v Sobranciach je jediné svojho druhu v Európe a druhé na svete.

Zemplínska šírava je najväčšia vodná plocha v kraji a druhá najväčšia na Slovensku.

Ochtinská aragonitova táto jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe a na svete existujú iba dve ďalšie.

V zime sa v Silickej ľadnici radi ukrývajú netopiere, ojedinele aj vzácny Netopier riasnatý (Myotis nattereri).

V roku 1883 navštívil hrad Krásna Hôrka významný romantický spisovateľ, Mór Jókai, ktorý tu zbieral podklady pre svoj nový román „Levočská biela pani“ Dielo vyšlo v mnohých vydaniach i jazykových prekladoch.

Vzácne fresky v kostolíku v Štítniku boli objavené až začiatkom 20. st.

Výstavba kostolnej veže Barokový evanjelický kostol v Betliari trvala iba 2,5 mesiaca.

S výstavbou kostola Kostol reformovanej cirkvi v Hrhove sa začalo na základe zbierky obyvateľov, ktorá dosiahla 789 zlatých.

Charakteristické šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi je najdlhšie tohto typu v Európe.

Sezóna v Slovenskom raji sa nikdy nekončí a turisti ho môžu spoznávať aj počas zimných mesiacov.

Že obec Smižany ležiaca v Slovenskom raji je najväčšou slovenskou obcou.

Kláštorisko sa počas vpádu Tatárov na územie Spiša stalo úkrytom a častokrát i záchranou pre miestne obyvateľstvo.

Charakteristický ráz Spišského Jeruzalema je zvýraznený aj výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder.

V roku 2000 bola podobizeň mosta zvečnená aj na poštovej známke.

Najnižšie položené mesto na Slovensku: Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Najnižšie položené miesto na Slovensku: Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.).

Prvý mestský erb v Európe: Košice.

Najväčším kostolom na Slovensku: Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Najväčší hradný komplex v strednej Európe: Spišský hrad (4,1 ha).

Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku: Dobšinská jaskyňa (11 200 m3).

Jediný studený gejzír na európskom kontinente: Herľany.

Najstarší maratón v Európe a druhý najstarší na svete: Medzinárodný maratón mieru (Košice, 1924).

Najrozsiahlejšie krasové územie v Strednej Európe: Slovenský kras (440 km2).

Jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete: Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Rozlohou najväčšia botanická záhrada na Slovensku: Košice (30 ha, vyše 4000 pestovaných druhov rastlín).

Najvyššia kostolná veža na Slovensku: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi (87 m).

Druhá najväčšia vodná plocha na Slovensku: Zemplínska Šírava (rozloha 33 km², maximálna dĺžka 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 9,5 m a maximálna hĺbka 14 m).

Endemit (rastlina nerastúca nikde inde na svete): Rumenica turnianska (Turniansky hrad).

Košický zlatý poklad obsahujúci 920 zlatých mincí z 15.-17. storočia patrí medzi najstaršie hromadné nálezy na svete..

Rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe a na Slovensku: ZOO Košice.

„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“