Mária Maciková: Ešteže túto prácu máme radi

Mária Maciková: Ešteže túto prácu máme radi

17.01.2017 Novinky

Mária Maciková: Ešteže túto prácu máme radi

Mnohí Slováci si spájajú úspech s nevyhnutným odchodom do zahraničia. Sú však aj takí, ktorí sa dokázali presadiť doma a napriek tomu ich poznajú v zahraničí. Pre dobré meno krajiny tak znamenajú živú reklamu a vysokú ľudskú pridanú hodnotu. Svoj úspešný príbeh píše vinárka Mária Maciková na rodnej hrude a možno aj preto sa jej dostalo veľkej pocty, keď jej začiatkom roka 2017 prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy.

Získanie štátneho vyznamenania automaticky radí laureáta do spoločnosti skutočných celebrít, ktoré zanechali významnú stopu pri rozvoji národa a jeho histórie. Čo pre vás osobne znamená získanie Pribinovho kríža?

Veľmi si vážim najmä to, že sa nezabudlo na náš malý kúsok Slovenska a našu snahu pri obhajovaní chráneného označenia pôvodu vinohradníckej oblasti Tokaj na európskej úrovni. Bolo mi cťou prevziať toto vysoké štátne vyznamenanie ako ocenenie všetkých ľudí, ktorí tejto oblasti pomáhali pri ochrane jej pôvodu, rozvoji vinohradníctva a cestovného ruchu. 

Medzi držiteľmi Pribinovho kríža II. triedy sú spomedzi verejne známych osôb mená ako Juraj Jakubisko, Kveta Stražanová, Ľubomír Feldek či Milan Lasica. Aké ste prežívali pocity, keď vám prezident udeľoval vyznamenanie a zaradil vás do tejto spoločnosti?

Na jednej strane to bol pocit vďaky za ocenenie všetkého, čo sme urobili pre rozvoj tokajskej oblasti, na druhej strane som pociťovala aj zodpovednosť z hľadiska budúcnosti a toho, čo všetko ešte treba robiť pre ďalšie napredovanie. Bol to jeden z tých okamihov života, ktoré vás na chvíľu zastavia a nechajú porozmýšľať, no zároveň naštartujú k ďalším verejným aktivitám.

Svoj život ste zasvätili vínu, prečo?

Osud nás neraz nasmeruje do istých miest, oblastí ľudskej činnosti či k ľuďom, a my vlastne ani nevieme prečo, no je to tak. Práve takto znenazdajky sa u mňa víno a oblasť Tokaja stali životnou filozofiou a vďačím im za peknú prácu a činorodý život, ako aj rodinné vinárstvo Tokaj MacikWinery. Najzaujímavejšie na tejto práci je, že vôbec nie je stereotypná – žiadny deň nie je rovnaký ako druhý a žiadny rok nie je taký istý ako ten predošlý. A tak aj každé víno je úplne iné, čo znamená potrebu neustále ho inovovať a zdokonaľovať.

Vinohradníctvo už dnes nie je len o kultivovaní viniča a výrobe vína...

To je pravda, v súčasnosti musíte ponúkať znamenité víno v harmónii s kvalitnými službami pre hostí. Práve vďaka tomu som stretla množstvo výnimočných ľudí z rôznych končín sveta, ktorí práve cez tokajské víno objavujú našu krajinu a jej históriu, kultúru či gastronómiu. Kvalitou služieb sa snažíme dosiahnuť, aby títo ľudia mali dôvod sa do nášho regiónu vrátiť.

Za každým úspešným príbehom sú nielen vzostupy, ale aj pády. Určite ste aj vy zažili momenty, keď ste mali chuť sa na všetko – ako sa vraví – vykašľať.

A bolo ich veľa. Zaujímavé je, že neprišli na začiatku, pretože vtedy sme mali ešte veľa energie a optimizmu. Prichádzali postupne, keď sa nám začalo dariť, a to prinieslo prejavy – u nás dobre známej – ľudskej neprajnosti. Tá dokáže napáchať veľa zlého a tiež pošliapať vieru v dobro človeka. Na druhej strane mi veľa sily dodáva rodina, často sa vzájomne podporujeme a povzbudzujeme do ďalšej práce. Je dôležité mať stále na pamäti, že to, čo robíme, musíme robiť nielen pre seba samých, ale najmä pre druhých a pre budúce generácie. S týmto vedomím sme žili pri zabezpečovaní ochrany značky Tokaj, pri budovaní infocentier, vyhliadkovej veže, mobilných aplikácií a aj pri šírení zvesti o oblasti Tokaj smerom do sveta.

Mnohí z nás si asi ani netrúfnu odhadovať, ako môže vyzerať bežný pracovný deň vo vinárstve. Skúste nám ho priblížiť „v kocke“.

Na prvom mieste sú, samozrejme, vinohrady, o ktoré sa treba starať počas celého roka. Veľké množstvo práce obnáša aj výroba a finalizácia vína v pivnici. Musíme zabezpečiť jeho vysokú kvalitu tak, aby bolo žiadané nielen doma, ale aj vo svete. A keď sa pre mnohých končí bežná pracovná doba, nám sa začína druhá zmena – pripravujeme prehliadky a degustácie pre návštevníkov a tiež propagáciu Tokaja doma i za hranicami. Ešte šťastie, že túto prácu máme radi a nevnímame ju ako povinnosť. Hovorí sa, že víno nemá len telo, ale aj dušu ľudí, ktorí ho tvoria a to naše je z tohto pohľadu výborné – opierame sa o dobrý tím, ktorý sa vie vzájomne potiahnuť.

Vidíte budúcnosť rodinnej firmy vo vašich potomkoch?

Už dlhšie sa snažím veľa vecí presúvať na naše deti a takmer sa mi to podarilo. Syn Jarko prevzal výrobu vína, jeho manželka Erika má na starosti akcie vo vinárstve, prevádzku penziónu a reštaurácie. Dcéru Mišku čakajú ďalšie projekty. Ja by som sa už rada naplno venovala povolaniu starej mamy.

Aké sú vaše ďalšie ciele do najbližších mesiacov a rokov?

Želám si, aby sme boli všetci zdraví a mali dosť síl, ale aj pokoja na prácu, ktorá nás čaká. Aby sme videli veci, ktoré môžeme urobiť a zmeniť pre dobro a rozvoj nielen seba, ale aj ľudí okolo nás. Aby sme pre dobro, a to nie len v rodine či firme, ale aj vo verejných aktivitách, ťahali všetci za jeden povraz a nestavali sa zbytočne proti sebe. Potom sa budeme môcť tešiť z toho, že aj svojím pričinením sme pomohli správnej veci a mnohým ľuďom.

 

*******KTO JE MÁRIA MACIKOVÁ*******

 Mária Maciková sa narodila v Bežovciach (okr. Sobrance) neďaleko ukrajinskej hranice, v rodine sa pritom vinárstvu nevenovali. K vínu sa dostala až počas vysokoškolského štúdia Kvasnej chémie na Katedre biochémie a biotechnológie na dnešnej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.  Rodinnú firmu Tokaj Macik Winery prevádzkuje s manželom Jaroslavom a deťmi Michaelou, Jaroslavom a jeho manželkou Erikou. Pôsobila pri zápise chráneného označenia pôvodu Vinohradnícka oblasť Tokaj a pri tvorbe zákonov o vinohradníctve a vinárstve.  Prezident SR Andrej Kiska jej 9.1.2017 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva a vinárstva.