1. Cestovať po železničných trasách, ktoré sú bežne nedostupné

Mimoriadne letné turistické vlaky

No sláva! Konečne je tu možnosť zájsť si slávnou traťou až do Slavošoviec! Na bežne nedostupné miesta môžeš teraz dostúpiť vlastnou nohou. No dobre, dobre, najskôr kolesami vlaku, ktorý  má teraz to privilégium vkročiť na tieto kúzelné miesta a doviezť ťa sem. Podľa historických záznamov tu v 12. storočí sídlil na nie bežne dostupnom hrade Gumur nedostupný rytier s rovnakým menom –  Gumur. Sám totiž najlepšie vedel, že tento región bude raz oplývať unikátnym prírodným bohatstvom. Ráz krajiny predurčuje najmä najväčšie krasové územie Slovenska – Národný park Slovenský kras a jeho tiesňavy, jaskyne a škrapy, ale aj kultúrno – historické bohatstvo.

Viac informácií o letných turistických vlakoch TU.

2. Objaviť Gotickú cestu  – prejsť kostolíky Štítnického okruhu

Plešivec, Štítnik, Koceľovce, Ochtiná

Gotická turistická poznávacia cesta predstavuje v ucelenom okruhu najzaujímavejšie a najvzácnejšie skvosty Spiša a Gemera, ktoré svojim významom ďaleko presahujú rámec regiónu i Slovenska a sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho života. Prejdi malebné cestičky Gotickej cesty, z ktorej všade naokolo budeš s údivom sledovať aj stáročia žiarivú gotiku v stavbách aj ich stenách.

Plešivec. Žiadna plešina na stenách, práve naopak! Plešivské maľby patria skutočne k najvýznamnejším artefaktom nástennej maľby zaalpského maliarstva l4. storočia. Dnes sú to len sčasti odkryté fresky, no radia sa k najhodnotnejším stredovekým nástenným maľbám na Slovensku a zároveň najvýznamnejším artefaktom nástennej maľby zaalpského maliarstva 14. storočia. Počas obnovy plešivského kostola v roku 1938 maďarským pamiatkovým ústavom bola odkrytá maľba zobrazujúca dvoch svätých uhorských kráľov Štefana a Imricha na južnej fasáde a postava svätca v juhovýchodnom kúte presbytéria. V rokoch 1977 – 1978 boli objavené a reštaurované maľby na južnej stena presbytéria. Sú to dva výjavy v dvoch pásoch nad sebou: v hornom páse len fragmentárne zachovaná Posledná večera a pod ňou monumentálny výjav Ukrižovania vrátane dvoch ukrižovaných lotrov, s tromi Máriami a sv. Jánom, skupinou farizejov, vojakov na koňoch a ďalších postáv. Popri monumentalite výjavu udivuje aj stvárnenie niektorých detailov, najmä tvárí farizejov a sv. Jána, pričom medzi dav zhromaždený pod krížom maliar celkom netradične umiestnil symbol evanjelistu Marka – hlavu leva. Udivujúce je tiež zvládnutie bravúrnej maliarskej skratky pri zobrazení tela lotra v predsmrtnom kŕči po Kristovej pravici. Spôsob tvorenia plastických svätožiar pomocou drevených kolíčkov je tiež charakteristický pre talianskú maľbu prvej polovice trecenta.

Štítnik. Vezmi si ochranný štít, pretože na teba zaútočí toľko neuveriteľnej krásy, že budeš mať problém odolávať náporu vystupujúcej freskovej výzdoby kostolíka v Štítniku. Jeho história siaha na začiatok 14. storočia, už od svojho vzniku bol poňatý pomerne veľkoryso ako gotická trojloďová bazilika postavená na mieste staršieho kostola. Fresková výzdoba práve v tomto kostole reprezentuje s plochou približne 200 m 2 najrozsiahlejšiu zachovanú ukážku stredovekej nástennej maľby na Slovensku. Súčasťou interiérového vybavenia je i zachovalý a stále využívaný 500-ročný organ. Kostol aktuálne slúži ako farský chrám pre zbor evanjelickej cirkvi a okrem bohoslužieb sa tu často konajú aj rôzne koncerty historickej hudby.

Koceľovce. Omráčený gotickou nádherou sa príď zoceliť do ďalšieho kostola – v Koceľovciach. Opäť jedno veľké pohladenie po duši. Celé presbytérium je pokryté freskami z roku 1360 – 1380. Je to jedna z najucelenejších gotických malieb na Slovensku. Maľby sú takmer všade. Predstavujú doposiaľ najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov. Vyznačujú sa bezprostredným až naratívnym podaním s výraznou lineárnosťou a nezvyčajnou kompaktnosťou pôsobenia. Jednotlivé výjavy sú rozmiestnené na celej ploche obvodových stien a klenieb presbytéria v troch horizontálnych pásoch nad sebou. Na jednotlivých maľbách je cítiť, že v minulosti bolo v tomto regióne obrovské bohatstvo. Teraz toto miesto sála bohatstvom emócie z umenia, ktoré si ťa úplne podmaní.

Viac informácií TU.

3. Rozšifrovať gotický komiks v kostolíku v Ochtinej

Ochtiná

Po rannej káve „tri v jednom“ si vyraz na prieskum, pri ktorom sa ti kofeín naozaj zíde. Tri hlavy jedného boha sú totiž veľkou výzvou. Svojim spôsobom zostal tento symbol trojhlavého boha triglav porazený takmer ako trojhlavý drak, no božstvo trojjediného Boha kresťanstva tu žije a naďalej vanie vzduchom pod krídlami holubice ako Ducha Svätého. V záklenku rozetového okna záveru presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Svätej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (obdobné stvárnenie poznáme u nás len z Kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z Kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu (1545 – 1563). Považujúc ho za dávny stredoveký symbol, bolo vybrané ako logo kostola i gemerskej Gotickej cesty.

Ďalšia mega dávka hodnotných fresiek! Evanjelický kostol v Ochtinej nesie prvky románskeho, gotického a barokového slohu s nádhernými freskami v interiéri. Patrí medzi najstaršie a najzaujímavejšie dominanty gemerského vidieka. Okolo polovice 14. storočia bol ochtinský kostol vymaľovaný figurálnymi nástennými maľbami freskovou technikou. Začiatkom 16. storočia bol pomerne malý priestor kostola rozšírený o severnú bočnú loď zaklenutú hviezdicovou klenbou. V prvej tretine 17. storočia, kedy bol kostol už evanjelický, dochádza k zabieleniu stredovekých nástenných malieb a v priebehu 18. storočia k novému zastropeniu lode pruskými klenbami. Gotické nástenné maľby pokrývajú celý vnútorný plášť presbytéria a fragmentárne sú zachované v povalovom priestore. Na južnej stene lode vidno len niekoľko fragmentov mladšej renesančnej ornamentiky, pod ktorou možno predpokladať súvislejšiu vrstvu malieb. Jednou z najpôsobivejších ochtinských fresiek je Posledná večera, ktorá zaujme nielen svojou farebnosťou, ale aj určitou intimitou príbehu, ktorá vrcholí v nasledujúcom výjave Modlitba v Getsemanskej záhrade.

Viac informácií TU.

4. Navštíviť Ochtinskú aragonitovú jaskyňu peši z Ochtinej (1 z 3 sprístupnených svojho druhu na svete)

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Staronemecký výraz pre číslovku osem: „ocht“ sa stalo spúšťačom pre vytvorenie názvu obce Ochtiná. V druhej polovici 13. storočia bola totiž táto lokalita osídlená ôsmymi nemeckými rodinami -„hosťami“. Pusť sa teraz po ceste od pôvodných ôsmich nemeckých rodín, ktoré tu založili prosperujúcu osadu na báze ťažby železnej rudy nachádzajúcej sa v blízkom vrchu Hrádok, a spusť sa až do podzemného ochtinského kráľovstva, ešte hlbšie do dejín, až do hlbín podzemnej krásy, odtrhni si kvet, najvzácnejší tvar aragonitu nazývaný železný kvet, pripomínajúci koral. Tento svetový poklad objavili úplnou náhodou v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1972. V prístupovej štôlni Ochtinskej aragonitovej jaskyne musíš zdolať 104 schodov a potom už len vstúp do sveta nádhery, akú mohla vytvoriť len všemocná matka príroda. Ide o svetový unikát maličkého Slovenska, keďže jaskyňa je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň planéty. Zvyšné dve sú v Mexiku a Argentíne. Z celkovej dĺžky 300 metrov je ich sprístupnených 230 a prehliadka trvá polhodinu. Podľa metrických údajov nejde o veľkú jaskyňu, je však mimoriadne cenná. Pestrá aragonitová výplň vo forme špirál, ihličiek a útvarov podobajúcich sa na koraly vytvára rôznorodú zmes nádherných obrazov. Za najkrajšie miesto jaskyne je považovaná Sieň Mliečnej dráhy, kde biele aragonitové strapce v pukline na strope vytvárajú vo svetle lámp dojem hviezd našej galaxie.

5. Nájdi Jonáša a veľrybu na súši v Štítniku

Štítnik

Dominantný kostol na námestí v Štítniku je vyzdobený gotickými freskami, z ktorých zostaneš stáť v nemom úžase. Je to neskutočný pocit. Človek celkom náhle a úplne nečakane opúšťa 21. storočie a akoby sa bránou v čase ponáral do stredoveku. Obdivuj apokalyptické scény, bielych jazdcov na koni, svätého Bartolomeja s červenou farbou a stiahnutou kožou prehodenou cez plece na najstaršej gotike na východnej stene bočnej lode. Práve tu je použitá technika pravej fresky, typická pre Taliansko. Zaujímavý výjav zo starozákonnej legendy o Jonášovi a veľrybe nájdete v štítnickom kostole výtvarne spracovaný viackrát: v podobe reliéfu v nadstavci hlavného oltára, ako tabuľovú maľbu na jednom z epitafov a tiež ako drobný výjav vo freskách. Pre túto trojitosť motívu je Jonáš v logu kostola.  A aby sme nezostali iba pri biblickej trojke, zahanbiť sa v Štítniku nedá ani biblická sedmička. Pozri sa na gotické okno. Tie kružnice, symbolizujú svetský motív siedmich slobodných umení, tzv. Septem artes liberales. Nájdeš tam logiku, aritmetiku, gramatiku, rétoriku, astronómiu či muziku. Vidieť niečo podobné medzi biblickými motívmi je absolútna rarita. Druhé takéto zobrazenie nájdeš až v meste Lucca na juhu Talianska.

Viac informácií TU.

6. Prejsť Slavošovským a Koprášskym tunelom

Slavošovský tunel

Tak sem sa dostane len železničná strážkyňa historických tajomstiev koľajníc. Tie si ukrýva v tmách tunelov a ty máš dnes príležitosť prejsť absolútnou tmou, v ktorej zažiaria jej veľké tajomstvá. Prechádzka tunelom má svoje záhadné čaro a svojskú históriu. Slavošovský tunel pod Homôlkou spolu s neďalekým Koprášskym tunelom a viaduktom sú tie miesta, kde ťa čaká silný zážitok. Sú to opustené železničné tunely, ktorými nikdy neprechádzal žiaden vlak. Sú však verejne prístupné a skrývajú nezabudnuteľný zážitok prechodu.  Je tu kúzelná tma, chladné vlhko a úplne ticho. Posvieť si na taje tmavých tunelov čelovkou alebo baterkou. Odvážni návštevníci popisujú návštevu tunela silnému adrenalínovému zážitku. Je to skutočne neobyčajný pocit, ktorý stojí za to! Slavošovský tunel je dlhý 2,4 km a vysoký 6 m. Spája Slavošovce a Magnezitovce a nikdy nebol uvedený do prevádzky. Začal sa stavať počas druhej svetovej vojny v roku 1941. Slávnostne prerazený bol na jar v roku 1944. Dostavanie tunela stratilo svoj význam koncom vojny a blížiacim sa SNP. Nakoniec nebol tunel nikdy používaný. Koprášsky tunel sa začal stavať v marci 1941. Napriek dopravným a zásobovacím ťažkostiam to trvalo len niekoľko mesiacov. Už 11. augusta 1941 sa mohla na stavbe úseku konať slávnosť z prerazenia tunela, ktorého smerová odchýlka nebola väčšia ako 1 milimeter a ojedinelé je aj to, že razenie smerovej štôlne sa odbavilo bez úrazu. Oproti slávnejšiemu Slavošovskému susedovi je Koprášsky tunel omnoho kratší, (jeho dĺžka nedosahuje ani 250 m), je ho ale možné prejsť aj bez umelého osvetlenia. Vyúsťuje v podobe  viaduktu, ktorý však zostal nedokončený. Viadukt týčiaci sa nad okolitou malebnou krajinou má výšku 38 metrov a dĺžku 120 metrov.

Viac informácií TU.

7. Pozrieť sa cez Okno do minulosti, Gombasecký areál

Gombasecký areál

Otvor okno svojej duše, vpusť do nej príjemný závan histórie a umenia tiahnuci sa Gombasekom. Toto miesto je priam božská brána do Slovenského krasu, zabudnutého gemerského pohoria, ktorého povesť znova ožíva priamo pred tvojim pohľadom. Zavanie k tebe sviežosť fotosyntézy minulosti zo stromov z éry Andrássyovcov, oskoruše, ktorá bola moderným ovocím v ére Márie Terézie. Všade je tu nákazlivý pokoj. V okolí strediska sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. Gombasecký areál ponúka rôzne zaujímavosti. Môžeš tu cez špeciálne okno nahliadnuť do minulosti, prejsť sa náučným chodníkom, vyjsť na vyhliadkovú vežu či spoznať históriu Pavlínskeho kláštora. Nechaj sa obklopiť aj podzemnou krásou Gombaseckej jaskyne. Práve tu sa nachádza miesto, kde padá kamenný dážď. No ty nezatváraj okno, len si užívaj pohľad na všetko, čo Gombasecký areál ponúka.