Smolník - Pamätník poslednej vyťaženej rudy
Vitajte v Smolníku, kedysi výnimočnom kráľovskom meste. Svoje prestížne postavenie získal vďaka podzemnému bohatstvu, jeho banícka éra trvala vyše sedem storočí! Niekdajšia sláva tohto mesta sa vyčerpala spolu s vyčerpaním podzemných zdrojov a toto kráľovské mesto s množstvom privilégií a osobným záujmom zo strany kráľov i cisárov tak ukončilo veľkú kapitolu svojej histórie. Tú však navždy symbolizuje posledná tona vyťaženej rudy.
Takmer zabudnutá banská obec Smolník leží na samom juhu Spiša v centrálnej časti Spišsko-gemerského Rudohoria v doline.
Len ťažko uveriť, že v roku 1780 tu žilo vyše desaťtisíc obyvateľov, pre porovnanie - Bratislava mala vtedy asi 29tisíc. Tunajší banský podnik patril medzi najvýnosnejšie v Uhorsku. Vďaka tomu bol Smolník vždy v centre záujmu panovníka, ale aj odbojných skupín. V okolí mesta sa ťažila strieborná a medená ruda. V 13. a 14. storočí sa v Smolníku spracovávala najmä medená ruda s vysokým obsahom striebra. V roku 1528 sa v Smolníku vyrobilo asi 200 kilogramov striebra a 70 ton medi. V 14. storočí sa Smolník stal sídlom banskej komory. Základom pestrého a bohatého vývoja baníctva v Smolníku bolo ložisko pyritovo-meďnatých rúd s obsahom striebra a zlata. Neskôr sa ťažba preorientovala na pyrit. Smolnícke ložisko je jediným ložiskom na Slovensku, kde sa takmer 735 rokov využívala na výrobu cementačnej medi banská voda. Koncom 18. storočia to bolo najväčšie mesto na Spiši a významom konkurovalo dokonca aj Banskej Štiavnici. Od roku 1698 tu sídlil Hlavný banský inšpektorát a od roku 1700 tu bol aj Hlavný banský súd. Baníctvo v Smolníku skončilo v roku 1989.Už dlho predtým bolo odsúdené na zánik - ťažil sa len lacný pyrit či stratová medená ruda. Časť poslednej rudy sa nachádza vo vystavenom vozíku. Ide o naozaj symbolické pripomenutie - niet tam žiadnej pamätnej tabule, namiesto nej sú výrečnejšími atribútmi niekdajšej slávy banský vozík s poslednou vyťaženou rudou a zbíjačka s hrotom v kameni.
V Smolníku je toho ešte dosť, čo vás uchváti. Zaujímavosťou je tu aj Štôlňa Mária Terézia - podzemná chodba zabezpečená stále udržiavanou baníckou výstužou, je historickým banským dielom a i v súčasnosti je priechodná. Tereziánska šachta má dĺžku 1986 metrov. Na katastrálnom území Smolníka sa nachádza aj vodná nádrž Úhorná, ktorá na prvý pohľad skôr pripomína romantické horské jazero. Najmohutnejšou historickou budovou centrálneho námestia je niekdajší banský inšpektorát, neskôr známy ako tabaková továreň. Jednou z národných kultúrnych pamiatok Smolníka je evanjelický kostol, ktorý pochádza z roku 1787. Kaplnka Panny Márie Snežnej s prameňom liečivej vody sa nachádza pod vrchom Hekerová.
