Vstupný areál U.S.Steel Košice vo filme Ohnivé križovatky
Film Ohnivé križovatky režíroval Miroslav Horňák podľa scenára Pavla Gejdoša staršieho. Film vznikol v roku 1974 v československej produkcii. V hlavných a vedľajších úlohách hrajú Ján Mistrík, Vladimír Durdík ml., Hana Prymusová-Lelitová, Vladimír Kostovič, Ľudovít Greššo, Viera Strnisková, Michal Kožuch, Soňa Drnková, Viktor Blaho, Jozef Mihálik, Jozef Bednárik, Gita Strížencová-Mišurová, Alena Janošková a ďalší. Film sa odohráva aj v terajšom Vstupnom areáli U.S. Steel Košice v sedemdesiatej šiestej minúte.
Film Ohnivé križovatky je o rodine Belušovcov, ktorá po celé generácie žila poctivý, úplne iný život než ten, ktorý sa od každého očakáva po združstevňovaní pôdy a kolektivizácii. Už samotná úvodná scéna sa nesie v znamení pokoja a slobody pasúcich sa koní okolo pokojne ležiaceho Andreja. Celý pokoj a idylku naruší kolóna ťažkej techniky, ktorá prichádza s úmyslom meniť úrodnú krajinu pre potreby budovania priemyslu. Rodina náhle čelí veľkým zmenám, voči ktorým sú príliš malí páni, aby niečo zmenili. Z mnohých strán počúvajú, čo prinesie nový podnik spracúvajúci železo, a pridávajú sa chválou aj tí, ktorí zažili železiarne v americkom Pittsburghu. Mladí Belušovci Andrej (Vladimír Durdík) a Šimon (Ján Mistrík) odchádzajú na vojnu, kde ich čaká vzdelávanie a práca práve v súvislosti so železiarňami. Každý z nich prežíva svoje problémy, lásky a trápenia. Časť z problémov im pridáva kamarát Jano (Jozef Bednárik), ktorý je nenapraviteľný alkoholik. Andrej stratil adresu na krásne dievča z Třinca, ktoré by rád opäť stretol. Keď sa naskytne príležitosť vybrať si, kde pokračovať vo vzdelávaní, Andrej za celú trojicu zvolí Třinec. Dúfa pritom, že neznámu Adelu opäť stretne. Spolu s ním s nevôľou odchádza aj brat s nenapraviteľným Janom. Ich pobyt v Třinci komplikuje náhle neistá budúcnosť železiarní v Košiciach a zmysel ich nasadenia a učenia.
Budovateľský film o výstavbe veľkého východoslovenského železiarenského podniku využíval zábery na skutočné stavenisko. Nakrúcal aj v reálnych železiarňach v českom meste Třinec a kamery dokonca zavítali až do bieloruského mesta Minsk. Pozastavený projekt železiarní sa v závere filmu pohne k úspešnému oživeniu výstavby. Práve záver filmu potom tvoria scény z už novovybudovaného železiarenského podniku, nových sídlisk a ďalších stavieb. Po krátkom zábere na Oravský hrad sa po šesťdesiatej deviatej minúte filmu objavujú Vysoké Tatry a hneď po nich auto s československou zástavou prechádza po ulici Toryská s panelákmi z ulice Nešporova v pozadí. Filmová otváracia slávnosť železiarní sa odohráva na ceste vstupného areálu priamo pred železiarňami s výhľadom na administratívnu budovu. Fontána trojuholníkového pôdorysu pred administratívnou budovou je zachytená v sedemdesiatej ôsmej minúte a v poslednej scéne filmu. Andrej sa na tomto mieste víta s malým Šimonom. Od roku 2023 sa nádrž s fontánou zmenila na unikátne hydro-botanické miesto oživujúce priestor. Svojim technickým a botanickým riešením sa približuje biotopu slepého ramena rieky. Film sa nakrúcal aj pri Urbanovej veži.
Autor textu: Tomáš Galierik
