Urbanova veža v Košiciach vo filme Ohnivé križovatky
Film Ohnivé križovatky režíroval Miroslav Horňák podľa scenára Pavla Gejdoša staršieho. Film vznikol v roku 1974 v československej produkcii. V hlavných a vedľajších úlohách hrajú Ján Mistrík, Vladimír Durdík ml., Hana Prymusová-Lelitová, Vladimír Kostovič, Ľudovít Greššo, Viera Strnisková, Michal Kožuch, Soňa Drnková, Viktor Blaho, Jozef Mihálik, Jozef Bednárik, Gita Strížencová-Mišurová, Alena Janošková a ďalší. Film sa odohráva aj na Hlavnom námestí v Košiciach v šesťdesiatej siedmej minúte.
Film Ohnivé križovatky je o rodine Belušovcov, ktorá po celé generácie žila poctivý, úplne iný život než ten, ktorý sa od každého očakáva po združstevňovaní pôdy a kolektivizácii. Už samotná úvodná scéna sa nesie v znamení pokoja a slobody pasúcich sa koní okolo pokojne ležiaceho Andreja. Celý pokoj a idylku naruší kolóna ťažkej techniky, ktorá prichádza s úmyslom meniť úrodnú krajinu pre potreby budovania priemyslu. Rodina náhle čelí veľkým zmenám, voči ktorým sú príliš malí páni, aby niečo zmenili. Z mnohých strán počúvajú, čo prinesie nový podnik spracúvajúci železo, a pridávajú sa chválou aj tí, ktorí zažili železiarne v americkom Pittsburghu. Mladí Belušovci Andrej (Vladimír Durdík) a Šimon (Ján Mistrík) odchádzajú na vojnu, kde ich čaká vzdelávanie a práca práve v súvislosti so železiarňami. Každý z nich prežíva svoje problémy, lásky a trápenia. Časť z problémov im pridáva kamarát Jano (Jozef Bednárik), ktorý je nenapraviteľný alkoholik. Andrej stratil adresu na krásne dievča z Třinca, ktoré by rád opäť stretol. Keď sa naskytne príležitosť vybrať si, kde pokračovať vo vzdelávaní, Andrej za celú trojicu zvolí Třinec. Dúfa pritom, že neznámu Adelu opäť stretne. Spolu s ním s nevôľou odchádza aj brat s nenapraviteľným Janom. Ich pobyt v Třinci komplikuje náhle neistá budúcnosť železiarní v Košiciach a zmysel ich nasadenia a učenia.
Budovateľský film o výstavbe veľkého východoslovenského železiarenského podniku využíval zábery na skutočné stavenisko. Nakrúcal aj v reálnych železiarňach v českom meste Třinec a kamery dokonca zavítali až do bieloruského mesta Minsk. Po hodine filmu sa dej presúva na prvomájový sprievod. Ide pritom o skutočný sprievod zachycujúci skutočných ľudí a spojené zábery niekoľkých kamier. Rodina Belušovcov tu v stánku na Hlavnom námestí čapuje družstevné víno a pálenku. Na mieste tradične známom jarmokmi a ich atmosférou. Otec Beluš prechádza s keramickým džbánom s vínom pod jednu z oblúkových arkád pod Urbanovou vežou v tesnej blízkosti Dómu svätej Alžbety. Tu vedie so svojim priateľom rozhovor, kým jeho synovia stoja neďaleko. V ich pozadí je vtedy viditeľná časť spomínaných arkád. Film sa taktiež nakrúcal v areáli U.S.Steel.
Autor textu: Tomáš Galierik
