Malé Trakany
Obec bola osídlená v dávnych časoch, k jej počiatkom sa viaže i jedna povesť. Pôvodné sídlo sa v prvej polovici 14. storočia rozdelilo na dve časti. Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1324. Keďže časté záplavy spôsobovali v chotári veľké škody, budovali sa tu už v minulosti hrádze. Zhruba v polovici 19. storočia vznikla spoločnosť na reguláciu Tisy – došlo i k úpravám pôvodného koryta rieky, pričom daný tok sa odvtedy označuje ako Nová Tisa. Pôda sa stala úrodnejšou, vhodnou na pestovanie plodín, zeleniny a ovocia. Vysadené tu boli i jablkové a slivkové sady, ktoré niesli označenie Tiszakertek. Obec s okolím sa po prvej svetovej vojne stala súčasťou Československa, neskôr opätovne Maďarska a napokon definitívne obnoveného Československa. Samotnú dedinu oslobodila sovietska Červená armáda v novembri 1944.
Miestny reformovaný kostol bol vystavaný na mieste pôvodného katolíckeho chrámu v druhej polovici 18. storočia, a to bez veže. Tá pribudla až v polovici 19. storočia. Jeden zo zvonov bol skonfiškovaný počas prvej svetovej vojny, v roku 1922 odliali nový. Istú zaujímavosť predstavuje busta kniežaťa Arpáda nad vchodom do kostola. K významným pamiatkam patrí i pamätník na námestí pred kultúrnym domom, inštalovaný a slávnostne posvätený v lete 1990. Venovaný je padlým vojakom z čias prvej a druhej svetovej vojny, deportovaným členom miestnej židovskej komunity a násilne odvlečeným obyvateľom na tzv. „malenkij robot“. Zaujme aj vyše storočný železný kríž, ktorý dali postaviť istí obyvatelia obce z vďaky, že sa vrátili zdraví z Ameriky. Pozrieť si tiež možno súkromnú zbierku pôvodných obecných artefaktov z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá je súčasťou dvora Hosťovského domu Vitéz.
Kvas z úrody tunajších ovocných stromov – sliviek a jabloní – pália od roku 1957 v miestnej pálenici. Dodržiavajú sa pritom pôvodné postupy. Každoročne v septembri sa tiež na dvore Hosťovského domu Aranka konajú Slivkové dni s cieľom zachovať tradíciu spracovávania úrody sliviek. Návštevníci tak môžu vidieť, ako sa v kotloch varí slivkový lekvár, dajú sa ochutnať slivkové dobroty pripravené na otvorenom ohni, sprievodný program pozostáva z vystúpení folklórnych súborov, prezentácie remeselníkov a tvorivých dielní pre deti. Jedinečné sú aj piesočnaté pláže pri rieke Tisa – súčasť Ramsarskej lokality Alúvium Tisy a územia európskeho významu Tisa. V lete ich tiež vyhľadávajú turisti. Zaujímavosťou je tzv. kvitnutie Tisy – každoročné júnové húfne rojenie podeniek. V záplavovej oblasti tiež rastú dva zaujímavé viacstoročné exempláre dubov s obvodom kmeňa približne 5 m.
Neďaleko sa nachádza i tzv. trojmedzie – miesto, kde sa stretávajú štátne hranice Slovenska, Maďarska a Ukrajiny (takýchto lokalít je na Slovensku dokopy päť). Obec po celej dĺžke rieky lemuje hrádza s dĺžkou 6 km, ktorá je vhodná na pešiu turistiku alebo cykloturistiku. Je tu aj možnosť ubytovania – v súkromí, turistickej ubytovni alebo penzióne. Návštevníci tiež môžu využiť služby relaxačného štúdia. K dispozícii je soľná jaskyňa, infrasauna či relaxačné masáže.
