Recept na šťastie? Jednoduchá odpoveď – otužovanie! Dôkaz? „Kvarteto šťastia” – štyri hormóny (dopamín, oxytocín, sérotonín a hlavne endorfíny), ktoré organizmus vyplavuje pri otužovaní, a tie vedú k pocitu radosti až eufórie. Jasné ako facka! Počkaj, počkaj! Kroť to nadšenie, po tie plavky a uterák ešte nebež! Najskôr dočítaj.
Otužilecká „plážová sezóna” trvá v našich zemepisných podmienkach pri teplotách otvorenej vody (menej ako 12°C) od začiatku októbra zhruba do polovice mája, teda takmer osem mesiacov. Čo je skvelé, lebo otužovanie je prudko-prudko návykové a len si predstav, že by si musel skončiť skôr, než si začal! „Závisláci” otužilci zo športového klubu v Dobšinej, Pstruhy Slovenského raja, čanianske Ľadové labute, Košické tulene, Šíravské bobry aj Gemerskí ĽadoBorci by ti o tom vedeli rozprávať! Počas sezóny sa stretávajú dva-trikrát týždenne, aby vyzbrojení sekerami, pílami, plavkami, neopreónovými topánkami, čiapkami, uterákmi, teplým čajom a hlavne odhodlaním a skvelou náladou spolu rozbíjali ľad, borili sa v mrazivej vode pomedzi ľadové kryhy a triešť a chladili sa na samom kraji sveta: na Palcmanskej Maši a v Prielome Hornádu v Slovenskom Raji, v Indiánskom jazere pri Rožňave, na rieke Slaná, v jazere Úhorná, v betliarskom rybníku, na Zemplínskej šírave, v Čanianskych jazerách, ale aj priamo v metropole východu Nad Jazerom. Najneuveriteľnejšie adrenalínovo-endorfínové zážitky, ktoré s nimi môžeš odteraz zdieľať aj ty, majú z mikulášských karnevalov vo vode, vianočných večierkov medzi kryhami, rozlúčok so starým rokom v tme lesov osvetlených len belobou snehu a ľadu, z valentínskych vodných tancovačiek v ručne vysekaných welnessíkoch, ale aj z víkendoviek a bežných otužileckých popoludní naložených do ľadu a rozpustených v príjemne mrazivej vode. Tak, dočítal si, teraz rýchlo zbaliť, čo treba, zavolaj niekmu z tej otužileckej zoologickej záhrady, dohodni sa a vybehni za nimi. Alebo – ak si vlk-samotár – tak aj sám! A hlavne – priprav sa na takú dávku endorfínového šťastia, akú si doteraz nikdy nezažil!
1. Schladiť sa na KRAJI SVETA
ŠK Dobšiná – nadšenci z Raja, Palcmanská Maša
Zabaliť sa do teplej deky, natiahnuť si na nohy termoponožky a na gauči si lenivo popíjať horúci čajík s medíkom – že to teda rozhodne nie je tvoja predstava zimnej idylky? Radšej by si „čiloval” inak, tak doslova? Skvelé! Máme totiž pre teba ten pravý teplotný opak! Schlaď sa v Palcmanskej Maši – najstudenšej a najvyššie položenej vodnej nádrži na Slovensku (takmer 800 m. n. m.), až celkom na kraji sveta, priamo v Raji! Teda, presnejšie, na juhovýchodom okraji národného parku Slovenský raj. Voda v Palcmanskej Maši je osviežujúca a nádherne čistá. To preto, lebo rieka Hnilec – nenechaj sa pomýliť jej nevábne znejúcim menom, je len zastieracím manévrom –, ktorá napája vodnú nádrž, pramení len niekoľko kilometrov odtiaľ na úpätí Kráľovej hole a do priehrady sa plazí panensku prírodou. A vieš si potom predstaviť tú rozprávkovo priehľadnú ľadovú škrupinu, cez ktorú v zime vidíš Maši až do duše?
Tak neváhaj, sám alebo s ostatnými nadšencami zo ŠK Dobšiná – čapicu na hlavu, neoprénové papučky na nohy, všetko ostatné okrem plaviek dolu a šup až po krk do vody! A ak náhodou vonku práve mrzne, až tak treští, a k vode sa musíš „prepracovať”, nenechaj sa odradiť! Naopak, pochlap sa a vysekaj si ešte predtým svoje vlastné „kúpalisko“ do ľadu. Tie endorfíny, čo ťa potom zaplavia pocitom víťazstva, keď po pár minútach vyjdeš z vody von, stoja za to!
2. Preplávať medzi ľadovými kryhami
Pstruhy Slovenského raja, Prielom Hornádu
Pstruh potočný, pstruh dúhový, Pstruh otužilý. Všetky žijú vo vodách Hornádu. Ten posledný, Pstruh otužilý, má dokonca obľúbené jedno konkrétne miesto – Zelenú lávku v čarovnej a neprístupne vyzerajúcej rokline Prielom Hornádu v Slovenskom raji. Aby sme viac nemystifikovali: otužilé Pstruhy Slovenského Raja sú nadšenci ponárania sa do studených, ba až ľadových vôd Hornádu. V studenej vode sa Pstruhy zo Spiša cítia… no, ako ryby vo vode! Je ich niekoľko desiatok a radi medzi seba privítajú ďalších nadšencov, hoci len „príležitostných“ – akým si možno aj ty. Zo svojej zóny pohodlia síce musíš na chvíľu vystúpiť, ale inak žiadne obavy! Nejde o extrémny šport. Ide o triumf vôle nad telom! Zver svoje telo mrazivej náruči tečúceho Hornádu! Ak nemáš telesnú konštrukciu vzpierača, po pár minútach sa už síce pravdepodobne nevyhneš triaške a drkotaniu zubov, ale ten pocit, keď každá bunka v tvojom tele vibruje a kričí „Dokázala som to! Dokázala som to! Dokázala som to!”…! Nie je žiadnou hanbou vyjsť z vody aj po minúte. Naopak, keď zdravý rozum velí, treba ho poslúchnuť. Uterák, mierny pohyb na rozohriatie, teplý čaj a si „v suchu“. Že ti bolo málo adrenalínu? Tak naspäť do vody, tentoraz rovno pomedzi kryhy a ľadovú triešť. Ak máš poblízku Pstruha z Raja, nechaj sa poučiť ako no to. Boriť sa ľadovými kryhami môže byť síce dobrodružné a určite ti zajtra budú tento zážitok kamoši pri káve závidieť, ale opatrnosti nikdy nie je nazvyš.
3. Zaťať sekerou do ľadového
Ľadové labute, Jazero Čaňa a Košické tulene, Nad Jazerom, Košice
Labutie jazero a Ľadové labute majú len pramálo spoločného. Hádam len to slovo „labute“. Balet Labutie jazero je stelesnením vznešenosti, ľahkosti, nežnosti a magickosti, kým klub otužilcov Ľadové labute predstavuje odhodlanie, silu, živelnosť, ale pozor – aj sebadisciplínu! A vo finále i triumfálny pocit! Aj preto sa košické Ľadové labute neponárajú do žiadneho pokojného blankytného Labutieho jazierôčka, ale do studených vôd jazier v Čani pri Košiciach. Veď nie sú nejaké jemnocitné krehotinky, ale plnokrvní odvážlivci! V metropole východu sa v Chatovej osade na sídlisku Nad Jazerom každú sobotu od novembra do marca stretávajú aj Košické tulene. Vietor-nevietor, dážď-nedážď, sneh-nesneh, deň či noc – niet počasia a časti dňa, ktoré by čanianske Ľadové labute alebo Košické tulene odradili. Aj tak si najviac vychutnávajú dni, kedy sú jazerá zamrznuté a oni môžu vytasiť sekery a píly. Tak čo, trúfneš si aj ty? Pridáš sa? Nemusíš sa obávať žiadnej nováčikovskej hanby. Nikto od teba nečaká, že sa staneš otužilcom hneď na prvý ponor. Aj Labutiam a Tuleňom trvalo nejakú tú sezónu, kým sa im husia koža zmenila na hrošiu. Takže ide sa na vec – plavky, uterák, čapica na hlavu a niečo bazénoidné na nohy, aby si si ich neporanil na kameňoch. A teplý čaj. To je kompletný zoznam všetkého, čo na otužovanie potrebuješ. Hormón šťastia ťa po vylezení z vody zaplaví tak mohutne, že sa ani obliecť nebudeš chcieť!
4. Nájsť odvahu otužilca
Gemerskí ĽadoBorci, Indiánske jazero, rybník Betliar, Palcmanská Maša, jazero Úhorná, rieka Slaná
Gemerským ĽadoBorcom a ĽadoBorkyniam odvaha objavovať nové miesta na otužovanie rozhodne nechýba. Neohrozene si prerážajú cestu pomedzi ľadové kryhy riek, jazier a rybníkov. Ich dobytými územiami sú: rieka Slaná, pretekajúca troma gemerskými okresmi, Indiánske jazero, ktoré je odstaveným ramenom rieky Slaná v Rožňave, čarovná Palcmanská Maša v Slovenskom raji i jazero Úhorná vo Volovských vrchoch – jedna z najstarších vodných stavieb na východnom Slovensku, vybudovaná z lomového kameňa na potoku Smolník v 18. storočí ako zásobáreň vody pre banské zariadenia. Neslobodno, prirodzene, zabudnúť ani na Betliar! Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou Betliara je síce jeho kaštieľ s parkom plným vzácnych stromov, ale park ukrýva ešte jeden klenot – malebné jazero, ktoré sa kedysi využívalo na člnkovanie a dnes je tichým miestom zaručujúcim nielen výdatný relax, ale aj zdravé otužovanie! Všade tam, a ešte aj inde, sa otužilí Gemerskí ĽadoBorci s plezírom ponárajú a plávajú, pričom propagujú pravidelnosť, postupnosť, primeranosť, plus priateľstvo. Ako sa ti pozdáva ich otužilecké „3+1 P”? Čo tak skúsiť spolu s nimi otestovať svoje vlastné hranice? Naber odvahu, priber nejakého parťáka, zober si potrebné veci, vyber si miesto, odober sa naň a potom ti zostáva už len sa ponoriť do vody a endorfínoveho zážitku.
5. Vydržať aspoň 3 minúty
Šíravské bobry, Zemplínska šírava
Na šíravskej pláži je to samý bobor! Nie, nemyslíme zvieracích architektov, ktorí obhrýzajú mäkké dreviny na brehu a stavajú si hrádze. Vlastne, takých tam možno nájsť tiež. My ti ale chceme predstaviť iné bobry – Šíravské bobry – klub zemplínskych otužilcov. Sú to také plaché tvory. Priveľa ľudí im prekáža. A (nielen) preto na letnú plážovú sezónu Šíravské bobry kašlú. Je pre ne prihorúca a prihlučná. Radšej si vody slovenského „mora” a výhľad na majestátny Vihorlat užívajú od jesene do jari, no hlavne v zime. Pridáš sa k nim? V jednote je nielen sila, ako hovorí ošúchaná fráza, ale hlavne kopec zábavy, smiechu, ba aj spevu – a to už teda žiadna ošúchaná fráza nie je! Šíravské bobry ťa určite rady zasvätia do tajov a rituálov otužovania. Máš na sebe plavky, čiapku a neoprénové šľapky? Hurá do vĺn Šíravy! Na začiatku bude chladná voda nad tebou vyhrávať – zovrie ťa do svojho ľadového náručia ako do kovovej obruče. Ale ty to nevzdáš! Sily máte vyrovnané. Po krátkej chvíli sa zmierite ako dvaja silní bojovníci a zavládne symbióza a harmónia. Dávaj si však na tú zvodkyňu pozor, nepodľahni jej kúzlu! Keď nastúpi drkotanie zubami a triaška, rýchlo z vody rovno na breh! Otužilecké maximum vo vode s teplotou 0 – 2°C je síce 20 – 22 minút, ale predsa len, určite by si nechcel, aby ťa z vody nakoniec museli ťahať! Dôležité je, aby si mal z otužovania radosť, či už vo vode vystojíš, vyskáčeš, vyšplechoceš alebo zaplávaš jednu minútu alebo desať. Potom nastúpi ten neopísateľný euforický pocit a ty sa budeš v tej chvíli dušovať, že teda toto si rozhodne dopraješ nabudúce znova a znova. A opäť a znova!
