Keby svet raz dávno na veľkej križovatke neodbočil do protismeru Židom, kráčal by dnes po vznešenejších cestách.
V rámci prechádzok košickými ulicami vám ponúkame prechádzku v čase a priestore, trasu dejinami košického židovstva. Navštívime hostinec a sýpku, kde Košice poskytli Židom svoje „odrazové mostíky“, a postavíme sa na „mosty“, ktorými práve Židia spojili Košice so svetom. Zavedieme vás aj na „mosty“, ktorými bola táto rasa nútená odísť na jediné miesto, kde si ich životy a schopnosti niekto konečne váži. Trasa ponúka spoznanie svetoznámych židovských osobností, ktoré košické ulice popretkávali umením, grafikou, remeslom aj veľkoobchodom, – a vlastne asi niet oblasti, v ktorej by sa košickí Židia nepreslávili a nepozdvihli úroveň mesta a kraja.
Od sýpky k synagóge
V roku 1842 si obec zariadila modlitebňu v budove, ktorá pôvodne slúžila ako sýpka obilia na Zvonárskej ulici. Modlitebňu prebudovali v roku 1883-84 na synagógu, ktorú opäť prestavali v roku 1900. Matriky narodených, sobášených a zomrelých viedol rabín od 1844. Vo dvore sa okrem rabínovho bytu, priestoru a bytu pre šocheta (osoba, ktorá rituálne zabíja zvieratá a predáva ich mäso), košér kuchyne, radnice, kancelárie a zdravotného strediska obce nachádzajú aj najstaršie rituálne kúpele mikve.
Národná kultúrna pamiatka ortodoxná synagóga je jednou z najkrajších židovských pamiatok na Slovensku. Interiér je bohato zdobený nástennými maľbami v maurskom štýle a tvorí ho halový priestor členený liatinovými stĺpmi nesúcimi drevené empory. Z pôvodného vybavenia sa zachovali ženská galéria na liatinových stĺpoch, svätostánok a niektoré ďalšie prvky mobiliáru. Vnútro je tradične rozdelené na prízemie pre mužov a poschodie pre ženy. V 50. rokoch 20.storočia tu bol zriadený sklad kníh štátnej vedeckej knižnice. To malo za následok vážne poškodenie a hlavne devastáciu tejto pamiatky. Imobiliár synagógy bol rozkradnutý alebo totálne zdevastovaný. Odstránené boli aj drevené lavice.
V súčasnosti sa tu nachádza Múzeum židovskej kultúry pred druhou svetovou vojnou na východnom Slovensku. Synagóga pripomína aj obete holokaustu. V interiéri sú zvečnené mená odvlečených a zavraždených občanov v koncentračných táboroch. Synagóga je zaradená do projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva.
Prví usadení Židia v Košiciach boli väčšinou obchodníci a remeselníci.
Hospodársky a spoločenský vzostup obchodníkov, ktorí prišli s určitým „kapitálom“ a obchodnými kontaktmi, ako napríklad Herman Horovitz, otec slávneho Leopolda Horovitza, napredoval rýchlejšie. Takí rodičia umožnili svojim deťom štúdium na stredných (Premonštrátske gymnázium v Košiciach) aj vysokých školách vo Viedni (Leopold Horovitz, Jakub Moskovics). Ale aj prenajímatelia židovského tractéria, Mátyás a Anna Róth, umožnili svojim synom, Davidovi (lekár) a Imrichovi (maliar a fotograf) vysokoškolské štúdium v zahraničí.
Revolučný marec 1848 priniesol vyhlásenie náboženskej slobody.
To sa však nepáčilo konzervatívnym kruhom. V Košiciach mešťania Židom zakazovali nosiť na šatách revolučné kokardy. Vyskytli sa inzultácie, rozbíjanie oblokov, špinenie košickej židovskej modlitebne, strhávanie tabúľ sponad vstupných dverí do židovských remeselníckych dielní. Ľudí poštvali fingované protikresťansky zamerané anonymné hanopisy. Po potlačení revolúcie v roku 1848 došlo k prevratným politickým a spoločenským zmenám a k veľkému pohybu obyvateľstva. Košice sa stali okrem iného aj sídlom úradov vyššieho územného celku, čo malo za následok aj prílev úradníkov a ich rodín. Na obmedzovanie Židov pri usadzovaní nadväzovalo aj ich obmedzovanie v hospodárskej činnosti zo strany cechov a Obchodnej komory.
Rovnoprávnosť Židov formálne deklarovalo Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867. Dôležitým medzníkom v živote Židov v celej krajine i Košiciach bol rok 1895, keď Uhorský parlament zrovnoprávnil judaizmus s ostatnými uznávanými náboženstvami Uhorska. Tento recepčný zákon a zákon o civilnom manželstve prispel k ďalšej spoločenskej integrácii Židov, a umožnil aj uzavieranie zmiešaných manželstiev.
Zákonný článok č. 17 z roku 1867 priznával Židom plnú občiansku rovnoprávnosť s ostatnými občanmi Uhorska. V tom istom roku otvorila ŽNO svoju prvú synagógu na dnešnej Moyzesovej ulici. V budove bolo 292 miest pre mužov a 230 miest pre ženy. Synagóga na dnešnej Moyzesovej ulici, postavená v roku 1866, neskôr, v roku 1911 a 1926 prestavaná, symbolizovala nielen prítomnosť Židov v meste ale aj architektonickú dominantu južnej časti Starého mesta, ktorá koncom päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia „ustúpila požiadavkám novej doby”. Vitráže boli dielom Mórica Horovitza.
Trojosové hlavné priečelie bolo zvýraznené tromi vstupmi a veľkým neorománskym oknom a rozetou. Viacboké vežičky a umiestnenie almenoru (vyvýšeného miesta určeného na čítanie Tóry) do východnej časti interiéru bolo príčinou sporu medzi neologickou a ortodoxnou časťou obce, ktorý viedol k rozdeleniu obce a vzniku neologickej a ortodoxnej židovskej náboženskej obce. Budovu synagógy zbúrali v roku 1958 kvôli prístavbe neskoršieho Domu umenia.
Neologickú synagógu, dnešný Dom umenia, považujeme za vynikajúci príklad medzivojnového maďarského neobaroka. Rozmery synagógy sú impozantné: výška kupoly je 37 m, jej eliptický pôdorys má rozmery 21 x 24 metrov. Kapacita budovy bola 1100 miest na prízemí a na polkruhovej ženskej galérii. Interiér je úplne zmenený od prestavby v roku 1958 pre účely Štátnej filharmónie. Z pôvodných hebrejských nápisov (citáty zo Žalmu 16,8 a Tóry) je zachovaný iba text v priestore pod kupolou, ktorá je zakrytá akustickým podhľadom. Dávidovu hviezdu (ktorá sa od prestavby nachádza na pamätníku zomrelých v holokauste na cintoríne) vo vonkajšom najvyššom bode kupoly nahradila lýra. Pôvodné vitráže Gábora Majorosa z Budapešti, ktoré tvorili výplň šiestich okien a symbolizovali dvanásť izraelských kmeňov, nie sú ,žiaľ, zachované.
Nápis v kupole: „Zhliadni zo svojej svätyne a z vysokého neba a požehnaj svoj izraelský ľud i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.“
Komentovaná prehliadka – Židovská komunita v meste Košice
Využite možnosť komentovanej prehliadky a spoznajte históriu židovskej komunity v meste Košice. Počas prehliadky spoločne spoznáme dejiny židovskej kultúry v meste Košice prostredníctvom významných osobností pôsobiacich v meste či prostredníctvom návštevy historických pamiatok. Dozvieme sa niečo viac o židovských sviatkoch a tradíciách vo vzťahu k minulosti i súčasnosti.
Sprievodca: Mgr. Jakub Ackerman
Cena: 42 eur
Dĺžka prehliadky: 1,5 – 2 hodiny
Prehliadka: slovenský, anglický jazyk
Rezervácia prehliadky židovskej kultúry v meste Košice: +421 907 964 316 alebo +421 903 748 942 alebo osobne v Regionálnom informačnom bode na Hlavnej č. 48 v Košiciach.
V meste sa zachovalo päť synagóg a modlitební:
Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici postavená v roku 1883
Ortodoxná synagóga na Puškinovej ulici postavená v rokoch 1926-1927
Neologická synagóga na Moyzesovej ulici postavená v rokoch 1926-1927
Modlitebňa sefardov (chasidov) na Krmanovej ulici postavená roku 1922
Modlitebňa na Zvonárskej ulici postavená v roku 1900
Medzi ďalšie židovské pamiatky v meste patria:
Starý židovský cintorín na Tatranskej ulici, ktorý bol zriadený v roku 1842
Pohrebná kaplnka s cintorínom na Rastislavovej ulici postavenej v roku 1900
Škola na Puškinovej ulici postavená v rokoch 1926-1927
Škola na Tajovského ulici postavená v rokoch 1926-1927. Ako základná škola začala svoje pôsobenie v roku 1868 a do vlastnej budovy sa dostala až v roku 1883 (na jej mieste postavili v roku 1926 novú budovu, v ktorej v súčasnosti sídli Vysoká škola ekonomická).
Palác – Židovské kasíno. V roku 1983 bol založený Košický spoločenský kruh, tzv. Židovské kasíno. V roku 1910 dostalo vlastný objekt na Rooseveltovej ulici. V rokoch 1962 – 1999 sídlilo v budove Bábkové divadlo.
