Cesta svätej Alžbety
Cesta svätej Alžbety je dokladom toho, že aj moderný človek potrebuje duchovný zážitok, ktorý dosiahne istým strádaním, dlhším peším putovaním, ponúkajúcim prírodné krásy, kultúrne hodnoty i hlbšie spoznanie podstaty putovania, v tomto prípade osoby a života svätej Alžbety. Pri príležitosti 800. výročia narodenia svätej Alžbety bola medzi mestami Wartburg a Marburg vytvorená pútnická cesta, ktorá inšpirovala vytvoriť pešiu púť medzi rodiskom svätice Blatným Potokom a jej významným kultovým miestom Košicami. Na slovensko-maďarskom pohraničí si ju po stáročia uctievali veriaci a preto niet divu, že po jej stopách ju chcú nasledovať i súčasníci. Svätica, kráľovská dcéra uhorského panovníka Ondreja II., je vzorom zbožného dieťaťa, zaľúbenej snúbenice, šťastnej manželky, milujúcej matky, dobrotivej vdovy i nepochopenej a ponižovanej ženy. Ako 4 ročná bola zasnúbená so synom durínskeho grófa, preto ju odviezli do domova nastávajúceho manžela. Nevydala sa za neho, ale za Ľudovíta, druhorodeného syna, s ktorým žila v harmonickom manželstve. Začala sa horlivo starať o chorých, hladných a umierajúcich. Jej milosrdenstvo a materská oddanosť vyvierali z lásky k Bohu. Ovdovela ako 20 ročná. Rozhodla sa pre chudobu a vstúpila do tretieho rádu sv. Františka. Založila nemocnicu, kde sa vôbec nešetrila a tu aj zomrela vo veku 24 rokov 17. novembra 1231. Za svätú ju vyhlásil pápež Gregor IX. už v roku 1235, nakoľko sa na jej hrobe začali diať zázraky. V jej rodnom meste – Blatnom Potoku (Sárospatak) sa stretneme na každom kroku s jej pamiatkou. Stoja tu základy rotundy, v ktorej Alžbetu pokrstili, rodný dom, gotický kostol – basilica minor s pamätnou tabuľou pripomínajúcou Rok svätice, vnútri s relikviárom chrániacim úlomok lebky a kus jej šiat i bronzovým reliéfom zobrazujúcim zázrak ruží. Novodobá pútnická cesta vedie krajinou medzi Zemplínske vrchy, kde smer určuje znak ruže, míňa dediny Bodrogolasz, Komlóšku, Erdőhorvát, Regéc, Telkibányu, Holloházu, Fűzér. Putujúci spoznajú vinohradnícku kultúru tohto kraja s radom pivníc, kalvínske i grécko katolícke kostoly, zrúcaniny hradov a opátstva či muzeálny rusínsky dom, porcelánovú kalváriu, starobylé domy a kríže. Občerstvia sa striedavo idúc lesmi, či čistinkami pri studničkách a prameňoch. Možno sa vyčerpajú výrazným stúpaním a sťaženým terénom. Ani nevediac ako, prekročia na lúke Oláh bez pohraničníkov štátnu hranicu, odkiaľ je už len cez dediny Nižná Myšľa a Kokšov - Bakša krátky kus cesty do Košíc. Cez znak ruže privedie cesta pútnikov do cieľa - Dómu svätej Alžbety.
