Regionen
Región Spiš (a Slovenský raj)
Spiš je územím Slovenska, ktoré má všetky predpoklady byť obľúbenou turistickou destináciou. Leží uprostred štyroch národných parkov. Na severozápade otvára cestu do Tatranského národného parku, smerom na sever sa môžete vybrať pozrieť si Pieninský národný park. Na juhovýchode je to Národný park Slovenský raj a smerom juhozápadným od regiónu Spiš je zas Národný park Nízke Tatry.
Akýmkoľvek smerom sa budete chcieť vybrať, Spiš vám len tak odísť nedovolí. Uchvátiť dokážu jeho kotliny, ale aj neobvykle bohatá klenotnica umelecko-historických pamiatok, najmä gotickej a renesančnej architektúry, sochárstva, nástenného i tabuľového maliarstva. Spiš sa ako región pýši aj bohatstvom travertínov. Práve v tomto regióne nájdete aj rozlohou najväčší hrad v Európe, Spišský hrad. Neskorogotický drevený oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči zhotovený z lipového dreva je najvyšší svojho druhu na svete. Veža kostola Nanebovzatia Panny Márie, najvyššia veža na Slovensku, tvorí zo všetkých strán najvýznamnejšiu a najcharakteristickejšiu časť siluety mesta Spišská Nová Ves. Toto mesto sa právom nazýva aj Bránou do Slovenského raja. Už po krátkej prechádzke ponúkne tento národný park vášmu zraku nezabudnuteľný zážitok z Tomášovského výhľadu. Oči z cesty nespustíte ani prechodom cez Prielom Hornádu, či cez tiesňavy a rokliny tohto národného parku. Vyhľadávanou je aj pútavá najmenšia ZOO na Slovensku.
Najznámejšie miesta
Putovanie Spišom začneme románsko-gotickým klenotom, Spišským hradom, zapísaným v zoznamoch UNESCO. Práve tu sa narodil posledný uhorský kráľ panujúci pred nástupom dynastie Habsburgovcov – Ján Zápoľský. Hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku.
Táto cesta stredovekom by mala nepochybne pokračovať prehliadkou Spišskej kapituly, Katedrály sv. Martina a lokality tzv. Spišského Jeruzalema. Tou najlepšou odbočkou v tejto oblasti je smer Žehra a jej ranogotický kostolík Svätého Ducha s jeho hodnotnými freskami. Z prírodných krás je to neďaleko napríklad k Dreveníku – asi 2 km dlhej skalnatej plošine s typickými travertínovými vežami. Ide o najväčší travertínový útvar na Slovensku. O histórii neďalekého mesta stredovekých Spišských Vlách hovoria meštianske domy, gotická radnica a pôvodne románsky kostol.
Ak sa vydáme západným smerom, v Markušovciach nás upúta nádherný renesančný kaštieľ, neskôr rokokovo prestavaný. Súčasťou kaštieľa je aj francúzsky park s letohrádkom Dardanely. Asi 5 kilometrov od obce Markušovce sa nachádza známy prírodný útvar neživej prírody, stret dvoch rôznych geologických vrstiev, Markušovský skalný hríb. Vysoký je približne osem metrov. Vplyv vetrov, dažďov a mrazov sa výraznejšie prejavuje na „nohe“, ktorá rýchlejšie zvetráva, „klobúk“ je voči prírodným vplyvom odolnejší.
Ďalej nás Hornád neomylne privedie do Spišskej Novej Vsi, kde už z diaľky bude siluetu mesta tvoriť najvyššia kostolná veža na Slovensku (87m) farského kostola Nanebovzatia Panny Márie z polovice 14. storočia. Z historického obdobia sa zachoval aj klasicistický evanjelický kostol z konca 18. storočia, impozantné je aj najväčšie šošovkovité námestie na Slovensku, vybudované z meštianskych a remeselníckych domov i klasicistickej radnice, ktoré spolu podávajú predstavu o význame tohto mesta v minulosti.
Doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami je starobylé mesto Levoča so svojim farským Kostolom sv. Jakuba zo 14. storočia a jeho mimoriadne cenným interiérom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba z lipového dreva je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Pri prechádzke mestom každého už na prvý pohľad zaujme renesančný Thurzov dom či Radnica, ktorej pôvod siaha do 15. storočia.
Jednou z neodmysliteľnou zastávok v putovaní na Spiši je podmanivá krajina s bralami a roklinami Slovenského raja, prechod Prielomom Hornádu a Suchou Belou.
Čarovné na Spiši je aj obdobie zimy, kedy ponúka aj aktívne vyžitie v mnohých lyžiarskych strediskách, napríklad Krompachy – Plejsy alebo Mlynky. Minulosť tu zanechala nezmazateľnú pečať v architektúre banských domov a baníckych múzeí. Azda najdlhšou dedinou v Košickom samosprávnom kraji je neďaleký Hnilčík.
Najvýznamnejšie pamiatky gotiky na Spiši spája Gotická cesta, ktorá vedie aj územím Gemera.
Menej známe lokality
Scenériu Spišskej Novej Vsi dotvára na jej okraji najmenšia a najmladšia ZOO Slovenska. Množstvo drevín poskytuje príjemný chládok pre zvieratá i návštevníkov. Spiš sa stal domovom pre veľkú časť rodiny M.R. Štefánika, priamo v Spišskej Novej Vsi sa nachádza údajne najkrajší pamätník jeho menu a dom, kde žila a zomrela Štefánikova matka Albertína u jeho mladšieho brata Ladislava. Len niekoľko metrov od ich domu sa v parku pod najvyššou vežou nachádza aj Pamätník elektrifikácie mesta (1894), pretože Spišská Nová Ves predbehla elektrifikáciou aj Bratislavu a iné európske metropoly.
Blízka obec Smižany, najväčšia na Slovensku, má v ponuke expozíciu v rodnom dome známeho bojovníka z čias II. svetovej vojny kpt. Jána Nálepku a hodnotný, hoci už mnohokrát prestavaný ranogotický kostol z polovice 13. storočia.
Zo Smižian je to len na skok do Slovenského raja, na miesta skutočného prírodného a turistického osvieženia, nezabudnuteľným zážitkom vám bude Kyseľ – ferrata alebo svetový unikát Kopanické lúky. Juh Slovenského raja je obľúbený pre vodnú nádrž Palcmanská Maša pod južnými skalnatými zrázmi Geráv a blízke ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia.
V letných horúčavách vám odporúčame biokúpalisko v rekreačnej oblasti Levočská dolina pri meste Levoča. Evanjelický kostol sa nachádza v južnej časti levočského námestia. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica.
Jeden z posledných historických krytých drevených mostov na Slovensku sa nachádza v Kluknave. O jeho kvalite vypovedá skutočnosť, že most sa dočkal svojej prvej generálky až o sto rokov. Uprostred dediny Kluknava sa nachádza zvonica sv. Floriána z roku1795.
Z veľkého stredovekého Spišského hradu sa môžete vybrať ďalej k malému kostolíku v Chrasti nad Hornádom, postavenom na unikátnej pieskovcovej Farskej skale. Je považovaný za jednu z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku. Žiaden turista by nemal obísť ani Spišský Hrušov s renesančno-barokovým kaštieľom. Najväčšou pamiatkou v obci Bijacovce je Csákyho kaštieľ pochádzajúci z 18. storočia a je typickým neskorobarokovým, respektíve rokokovo-klasicistickým obytným objektom.
Ak by ste chceli vidieť ešte jednu z veľkých banských obcí, môžete zájsť do Rudňan. Baníctvom sa tu ľudia živili už v 14. storočí. Ťažili striebro, meď, neskoršie i železo a ortuť. Horská banícka obec Poráč spolu s prekrásnou Poráčskou dolinou je dnes strediskom cestovného ruchu s mnohými atrakciami a lyžiarskymi vlekmi. V lete je pre turistov zaujímavá aj Hnilecká cyklomagistrála. Gelnica ponúka banský skanzén, Pochwerk, dedičnú štôlňu Jozef, kyslíkové trasy či banícke múzeum.
Gastronómia
Skôr než spomenieme legendárne spišské párky či spišské pirohy, na spišský stôl prestrieme polievku- kminovu polifku, čo bola polievka s kmínom, či lahodnú bryndzovu polifku. Tak ako pri tejto polievke bola zárukou jej chuti kvalitná bryndza, k tajomstvu výroby kvalitných spišských párkov patrilo kvalitné mäso, výhradne z vysokohorských pastvín, paprika a pochutiny, ktoré dodávali výrobkom príznačnú chuť. Dôležitý bol aj druh dreva, ktorým sa výrobky údili. Párky sa jedli zásadne rukami a známkou kvality bolo prasknutie pri zahryznutí. Ale Spiš nie je iba o párkoch, typické sú variácie zo zemiakov, tradičné jedlá, plnené pirohy, halušky, samozrejme s výbornou, zdravou bryndzou s príchuťou kvetín a bylín spišských lúk, ale tiež nalešniky – jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik. Spišiaci vedeli vždy doceniť vitamínové bohatstvo kvasenej kapusty. Rovnako vždy verili a doteraz veria, že pre ich zdravie je „na vypaľene červa“ najlepšia spišská borovička.
Typické produkty pre oblasť
Často sa hovorí, že prostredie a prírodné scenérie vplývajú na človeka a na jeho tvorivé produkty a diela. Už historicky bol Spiš bohatým regiónom, pričom toto bohatstvo si zachoval dodnes vo viditeľnej a hmatateľnej podobe, ako sú rozmanité regionálne potravinárske produkty a tradičné remeselné výrobky. Turisti si ako suvenír radi odnášajú bylinkové darčeky. Nimi sa zohrievali obyvatelia Spiša počas zím, ktoré tu v minulosti boli skutočne kruté. Aj preto sa na Spiši rozvinulo kožušníctvo. Koža a kožušina z oviec a jahniat, ale aj iných divo žijúcich zvierat – líšok, vlkov a medveďov, bola dôležitým materiálom na zhotovenie nielen kožuchov, ale vyrábali si aj kožušinové vesty, mentieky, čiapky či rukavice, ktoré vám môžu aj po návrate zo Spiša domov, pripomínať túto malebnú krajinu.
Na cestu z potuliek Spišom si pribaľte tradičný ovčí hrudkový syr alebo spišskú bryndzu.
