Architektonická pestrosť na Slovensku je najviditeľnejšia na hradných areáloch, ktoré patria k najpopulárnejším pamiatkam. Už menej turistov však vie, že gotické umenie v podobe oltárov a tabuľových malieb dosiahlo na Slovensku vrcholnú európsku úroveň a rozsahom zachovaných predmetov patrí k najhodnotnejším v Európe.
Košický región tvorí východnú hranicu gotickej architektúry. Najväčší slovenský kostol, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, je zároveň najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Jeho hlavný oltár, rovnako ako severný kamenný portál, patria k najcennejším umeleckým dielam svojej doby.
Katedrála však nie je jediným reprezentantom gotiky, ktorý má na Slovensku špecifické postavenie. Počas stredoveku bola Európa rozdelená na dve časti. Západný svet spadal pod správu rímsko-katolíckej cirkvi, územia východne od Košíc spadali pod vplyv Byzantskej ríše. Košický región tak tvorí hranicu pre gotické pamiatky a zároveň je hranicou medzi stredovekým východom a západným svetom.
„Výnimočnosť gotiky na Slovensku je v počte zachovaných umeleckých diel, krídlovýcholtárov, sochárskeho umenia aj architektúry,“ povedal historik umenia Peter Kresánek.
Väčší rozvoj v budovaní stredovekých sakrálnych stavieb na Slovensku prinieslo v 12. – 15. storočí po nemecky hovoriace obyvateľstvo, ktoré za zvýhodnených podmienok osídľovalo územia vyplienené tatárskymi vojskami. Boli to prevažne roľníci, remeselníci a baníci, ktorí si podľa Kresánka so sebou priniesli aj kultúru spojenú s budovaním chrámov. Rozvíjajúce sa baníctvo a obchod boli spojené so zbohatnutím regiónov ako Spiš či Gemer. Aj na ich územie boli pozývaní majstri, vďaka ktorým vzniklo mnoho hodnotných diel. V neskoršom období došlo k postupnému úpadku baníctva, čo prinieslo menej investícií do sakrálnych stavieb a zachovania ich gotickej podoby počas ďalších storočí.
Východné Slovensko ponúka turistom spojenie niektorých zaujímavých gotických pamiatok – Gotickú cestu. Bola vytvorená ako prvá tematicko- poznávacia cesta na Slovensku. Turistický okruh rozdelený do štyroch menších častí spája najzaujímavejšie a najcennejšie poklady regiónov Spiš a Gemer. Hnedo- biele značky so znakom v tvare gotickej klenby ukazujú cestu k jednotlivým pamiatkam. Hrady a zámky slúžia ako múzeá, majú pravidelné otváracie hodiny s profesionálnym výkladom. Katedrály a kostoly sú pre verejnosť otvorené počas omší a obradov. Návšteva sa dá zariadiť cez miestne turistické centrá, avšak odporúča sa zarezervovať si prehliadku vopred. Na prepravu medzi jednotlivými pamiatkami je najvýhodnejšie použiť auto, keďže verejná doprava je obmedzená a komplikovaná.
„Hlavné námestie v Rožňave je najstaršie a najväčšie stredoveké námestie so štvorcovým pôdorysom na Slovensku,“ hovorí turistický sprievodca Štefan Kesi. Najvýznamnejšou pamiatkou Rožňavy je biskupská Katedrála Nanebovzatia Panny Márie nachádzajúca sa v severozápadnom rohu námestia. Spredu kostol vyzerá ako jedna konštrukcia s vežou, avšak pri pohľade zboku je viditeľné, že kostol a veža so zvonicou stoja samostatne.
Kostol bol dokončený v roku 1304 a klasická baroková zvonica bola pristavaná až o takmer päť storočí neskôr. Interiér gotického kostola je plný malieb, z ktorých najvýznamnejšou je tabuľová maľba svätej Anny Samotretej, nazývaná Metercia z roku 1513. Zobrazuje tri sväté osoby, ale zaujímavejšie je pozadie na obraze. Nie je zlaté ako na iných dielach z tohto obdobia, ale zobrazuje banské výjavy z rôznych miest v okolí Rožňavy. „Je to najstaršie vyobrazenie dobového baníctva,“ povedal Kesi. „Tento obraz bol vystavený na mnohých medzinárodných výstavách a priťahuje zahraničných turistov,“ dodal.
Mnohé ďalšie kostoly v okolí Rožňavy reprezentujú výnimočnosť slovenskej gotiky s kvalitou dosahujúcou európsku úroveň.
„Na území pár kilometrov sa nachádzajú tri stredoveké kostoly s jednými z najhodnotnejších freskových výzdob na Slovensku,“ povedal historik Štefan Podolinský. Dodal, že okrem kostolov v Štítniku, Koceľovciach a Ochtinej je ďalší ranogotický v Roštári. Štítnik slúži ako príklad prepojenia medzi nemeckými predkami, baníctvom a gotickou architektúrou. Bol založený v 13. storočí ako banícka osada. Evanjelický kostol predstavuje masívnu stavbu, ktorá dominuje obci aj celému okoliu.
Nástenné maľby vytvorené prevažne talianskou freskovou technikou pôvodne pokrývali všetky vnútorné steny kostola. Boli vytvorené postupne počas minimálne troch rôznych období a zobrazujú náboženské výjavy zo života Ježiša, Apokalypsu a sv. Barboru – patrónku baníkov.
Severozápadne od Košíc sa nachádza Spišská Nová Ves – centrum regiónu Spiš. Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie je viditeľný už z diaľky, a to vďaka svojej 87 metrov vysokej neogotickej veži. Táto najvyššia kostolná veža na Slovensku je prístupná pre verejnosť. Má sedem hodinových ciferníkov, ktoré poháňa jediný hodinový stroj.
V kostole sa nachádza aj bronzová krstiteľnica z roku 1549, ktorej časť pripisujú prvej gotickej zvonolejárskej dielni na Spiši založenej Majstrom Konrádom. Pôvodný gotický hlavný oltár bol v roku 1621 nahradený iným, renesančným. Ďalšie turisticky zaujímavé miesta na dolnom Spiši sú napríklad kostolíky v Odoríne (románsko- gotická stavba s reprezentatívnym portálom), Chrasti nad Hornádom (unikátna rotunda s pôvodne štyrmi apsidami), Vítkovciach (ranogotická stavba s freskami) alebo v Žehre. Medzi pamiatky Gotickej cesty patria aj známe miesta ako Spišský hrad, hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari a mnohé ďalšie sa nachádzajú v prešovskom regióne.
