Vihorlat - Morské oko

Vihorlat - Morské oko - vyberte si čo potrebujete

TRASA

Vihorlat - Morské oko

 Dĺžka33km
 Čas3hod
 NáročnosťStredná 
 TerénAsfalt, spevnená
lesná cesta, hlina
 

 

 

zastávkakm/časlokalitainfo/poznámky

 Remetské Hámre

 0 km

Remetské Hámre 105, 072 41, POTRAVINY, GPS: 48.851148, 22.185051

Auto zaparkujete na parkovisku pred potravinami alebo v okolí. Modrá cyklotrasa vedie po pravej strane potravín, smer Morské oko.

 Zóna oddychu

0,5 km 

 GPS: 48.854414, 22.187686

Držte sa vpravo  modrej značke. Trasa pokračuje miernym stúpaním.

Potašňa 

3,7 km 

GPS: 48.876459, 22.209622

Na T križovatke pri smerovníku Potašňa odbočte vpravo. Po 1 km na Y križovatke sa držte vľavo!

Pod Zlomami 

6,4 km 

GPS: 48.887300, 22.234262 

Dostanete sa na lúku pri turistickom smerovníku. Pokračujte rovno popri drevenom domčeku v ktorom sa dá pri horšom počasí skryť pred vetrom a dažďom.  

 Bejla kopec

9,7 km 

GPS: 48.891484, 22.217421 

Pri smerovníku Bejla kopec križujete zelenú turistickú značku. Čaká vás dlhý zjazd.  Choďte rovno po modrom C.

 Križovatka Morské oko

14,9 km 

GPS: 48.909561, 22.199501 

Prídete až na T križovatku pri železnej rampe, tesne pod Morským okom. Odbočte doprava cez rampu k Morskému oku.

 Morské oko

15,2 km 

GPS: 48.911703, 22.199566 

Morské oko je krásne lesné jazero. Držte sa betónovej cesty po modrej turistickej značke. 

Bufet

16,1 km 

GPS: 48.917943, 22.197418 

Ako pôjdete okolo jazera, tabuľky vás nasmerujú dolu k bufetu(chata Morské oko), čo sa určite hodí na krátku zastávku. 

 Pod tromi tablami

17,1 km 

GPS: 48.920949, 22.188453 

Od bufetu vyšliapete  naspäť a pokračujete do lesa po modrej turistickej značke. Tento krátky úsek cesty dá zabrať aj zdatným cyklistom. Úsek však nieje dlhý a o chvíľu sa napojíte na cestu. Odtiaľto sa môžte spustiť dlhým plynulým klesaním dolu k východiskovému bodu alebo pokračovať ďalej po turistickej značke na Sninský kameň.

 Sedlo tri Tably

17,5 km 

GPS: 48.920610, 22.184194 

Keď sa rozhodnete ísť ďalej po modrej značke, dostanete sa na čistinku s náučnými tabuľami. Odtiaľto je dobré na Sninský kameň ísť 30min. pešo a bicykle na chvíľu zamknúť alebo potlačiť.

Sninský kameň 

18,8 km 

GPS: 48.929254, 22.189463 

Červená značka vedie až na jeden z kameňov. Vyliezť sa naň dá bez problémov pomocou rebríku. Z vrcholu je nádherný výhľad na celý Vihorlat, aj Morské oko.

 Pod tromi tablami 

20,5 km 

GPS: 48.920949, 22.188453  

Zo Sninského kameňa sa vrátite späť až na križovatku modrej turistickej značky a modrej cykloturistickej trasy. Kilometre dolu kopcom budú ubiehať rýchlo. 

Remetské Hámre

33 km

Remetské Hámre 105, 072 41, POTRAVINY, GPS: 48.851148, 22.185051

Cestou dolu budete križovať zopár turistických smerovníkov. Sledujte však dobre značené modré C ktoré vedie až do dediny, počiatočného bodu. Po ceste dolu pôjdete okolo prameňa Richard, ideálneho na doplnenie vody.

 

VIHORLATSKÉ VRCHY

Vihorlatské vrchy (Vihorlat) je pohorie sopečného pôvodu, krajinný celok Vihorlatsko-gutínskej oblasti, ktorý sa rozprestiera na východe Slovenska a čiastočne na západe Ukrajiny (Zakarpatská oblasť).

Na severe sú ohraničené Beskydským predhorím, na severovýchode Bukovskými vrchmi a na juhu a juhozápade Východoslovenskou pahorkatinou. Na rozlohe 669,76 km2 je zriadená chránená krajinná oblasť s porastom východokarpatských bučín s prímesou javora, jaseňa, brestu a lipy. Vihorlat patrí k najlesnatejším pohoriam na Slovensku, sú tu neporušené pralesovité útvary, prevládajú listnaté bukové lesy. Okrem flóry sa tu vyskytujú aj vzácne živočíchy z rodu šeliem - vlk, rys, mačka divá a vydra, raritou je výskyt motýľov, ktoré sa vyskytujú len v tejto oblasti.

Na jeho území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Vihorlat a taktiež územie Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi.

Najvyšším vrchom je Vihorlat - 1076 m n.m. Turisticky najvyhľadávanejšími sú prírodné výtvory Morské oko, Malé morské oko, Sninský kameň, Krivec, kam vedie aj väčšina turistických značených trás a náučných chodníkov. Značkované turistické trasy vychádzajú z obcí Remetské Hámre, Strihovce, Zemplínske Hámre, Porúbka, Vinné, Belá nad Cirochou a z rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy. Vodné športy si môžte vyskúšať na Vinianskom jazere. Lesy Vihorlatu sú ideálne na zber lesných plodov, húb alebo liečivých rastlín. Na svoje si tu prídu i milovníci rybolovu a poľovačky.

 

SNINSKÝ KAMEŇ

Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) je vrch v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy.

Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území vojenského obvodu Valaškovce v katastrálnom území Valaškovce-Sever. Je najnižšou vihorlatskou tisícovkou z piatich.

Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa sú prístupné turistom pomocou železných rebríkov.

Na Veľkom Sninskom kameni stojí jednoduchý kovový kríž, ktorý dali postaviť veriaci a rímskokatolícky farský úrad v Snine v roku 1990, nahradil pôvodný drevený. Kríž bol posvätený biskupom Alojzom Tkáčom. Pôvodný kríž na Sninskom kameni zničili vandali ešte v 50. rokoch. Po niekoľkých rokoch chceli Poliaci obnoviť tradíciu a postavili jednoduchý drevený dubový kríž.

Sninský kameň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a jeho vrcholové časti, vrátane dvoch výrazných skalných útvarov sú chránené pre veľký vedecký a kultúrno-spoločenský význam ako prírodná pamiatka. Vrch patrí do územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat.

Z vrcholových plošín oboch častí Sninského kameňa sa za priaznivého počasia naskytá nádherný panoramatický výhľad na mesto Snina a jeho okolie, na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov, slovenské Poloniny – Bukovské vrchy s najvyšším vrchom Kremenec, poľské Poloniny – Bieščady s najvyšším vrchom Tarnica, Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka a rozľahlú Východoslovenskú nížinu. Pri pohľade na Bukovské vrchy v nich možno zhliadnuť časť vodárenskej nádrže Starina.

Z východnej plošiny tzv. Malého Sninského kameňa je výhľad na Morské oko, hraničný hrebeň Popriečneho a ukrajinské Poloniny s vrchmi Ljutanská Holica, Polonina Runa (a pohorím Polonina Boržava s najvyšším vrchom Stoj.

Za dobrých podmienok je vidno vyše 145 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu.

Sninský kameň je častým turistickým cieľom a je križovatkou turistických chodníkov, ktoré sem vedú z obce Zemplínske Hámre, zo Sniny, ako aj hrebeňa pohoria. Cez sedlo Tri table je napojenie k Morskému oku a k obci Remetské Hámre, východným smerom na Nežabec a obec Podhoroď. Od Morského oka sem vedie aj náučný chodník.

 

MORSKÉ OKO

Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.

Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastrálnom území obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m. leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.

Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany. Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.

INFO:

Chata Morské oko : V objekte sa nachádza bufet so sezónnou prevádzkou. Chata ponúka možnosť ubytovania, jej celková kapacita je 32 lôžok. Kontakt:056/6524050, 0918333804. Telefonické rezervácie a informácie len v pracovných dňoch od 7:00 do 15:00 hod. Ceny sú rozdielne, od obdobia v roku, či obsadenosti. Viac info na: www.ubytovanie.lesy.sk

 

Predaj a servis bicyklov:

- Borko Štefan, Moskovská 3497, 07101 Michalovce, Tel.:+421(0)56/6435333, http://www.velobiker.sk/

- Cyklosport - Kamil Makeľ,  Osloboditeľov 83, 07101 Michalovce, Tel.: +421(0)56/6424608, +421(0)56/6431064, http://www.cyklosport.sk/

- PMZ Servis, s.r.o., Komenského 808/29, Snina 06901, Tel.:+421(0)57/7682015, +421 944 452444, miroslav.poliak@centrum.sk

 

Turisticko-informačné centrá:

Michalovce, Námestie osloboditeľov 30, 07101 Michalovce, Tel.:+421(0)56/6281429. E-mail: iveta.pazicova@msumi.sk, Web: www.michalovce.sk

Sobrance, Štefánikova 21, 07301 Sobrance, Tel.: +421(0)56/6522214, E-mail: tic@sobrance.sk, Web: www.sobrance.sk

 



S finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR

Vedeli ste že?

Národný park Slovenský kras je s rozlohou vyše 36 000 ha jednou z najväčších krasových oblastí v strednej Európe.

Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského skalného lezenia Lezenie na vybrané skalné masívy je povolené od 1. augusta do 1. marca.

Socha maratónskeho bežca je svetovým unikátom Nikde inde na svete sa nenachádza umelecké sochárske dielo zobrazujúce maratónca, navyše v Košiciach je súčasťou diela aj dokumentácia všetkých maratónskych víťazov, ktorí pokorili košickú trať.

Vo Františkánskom seminárnom kostole sa nachádza mimoriadne cenný epitaf poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorený G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne.

Premonštrátsky kláštor v sebe nesie unikátnu symboliku Má 4 vchody ako počet ročných období, 12 komínov ako mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.

Na Dolnom Zemplíne sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku – obec Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.) ako aj najnižšie položené mesto na Slovensku – Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Sobrance sú najvýchodnejšie položené mesto na Slovensku.

V tejto chránenej krajinnej oblasti Latorica žije až vyše 210 druhov vtákov.

Rezervácia Tajba je unikátnym miestom výskytu vzácnej Korytnačky močiarnej.

Morské oko je najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku.

Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

Múzeum gitár v Sobranciach je jediné svojho druhu v Európe a druhé na svete.

Zemplínska šírava je najväčšia vodná plocha v kraji a druhá najväčšia na Slovensku.

Ochtinská aragonitova táto jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe a na svete existujú iba dve ďalšie.

V zime sa v Silickej ľadnici radi ukrývajú netopiere, ojedinele aj vzácny Netopier riasnatý (Myotis nattereri).

V roku 1883 navštívil hrad Krásna Hôrka významný romantický spisovateľ, Mór Jókai, ktorý tu zbieral podklady pre svoj nový román „Levočská biela pani“ Dielo vyšlo v mnohých vydaniach i jazykových prekladoch.

Vzácne fresky v kostolíku v Štítniku boli objavené až začiatkom 20. st.

Výstavba kostolnej veže Barokový evanjelický kostol v Betliari trvala iba 2,5 mesiaca.

S výstavbou kostola Kostol reformovanej cirkvi v Hrhove sa začalo na základe zbierky obyvateľov, ktorá dosiahla 789 zlatých.

Charakteristické šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi je najdlhšie tohto typu v Európe.

Sezóna v Slovenskom raji sa nikdy nekončí a turisti ho môžu spoznávať aj počas zimných mesiacov.

Že obec Smižany ležiaca v Slovenskom raji je najväčšou slovenskou obcou.

Kláštorisko sa počas vpádu Tatárov na územie Spiša stalo úkrytom a častokrát i záchranou pre miestne obyvateľstvo.

Charakteristický ráz Spišského Jeruzalema je zvýraznený aj výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder.

V roku 2000 bola podobizeň mosta zvečnená aj na poštovej známke.

Najnižšie položené mesto na Slovensku: Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Najnižšie položené miesto na Slovensku: Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.).

Prvý mestský erb v Európe: Košice.

Najväčším kostolom na Slovensku: Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Najväčší hradný komplex v strednej Európe: Spišský hrad (4,1 ha).

Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku: Dobšinská jaskyňa (11 200 m3).

Jediný studený gejzír na európskom kontinente: Herľany.

Najstarší maratón v Európe a druhý najstarší na svete: Medzinárodný maratón mieru (Košice, 1924).

Najrozsiahlejšie krasové územie v Strednej Európe: Slovenský kras (440 km2).

Jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete: Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Rozlohou najväčšia botanická záhrada na Slovensku: Košice (30 ha, vyše 4000 pestovaných druhov rastlín).

Najvyššia kostolná veža na Slovensku: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi (87 m).

Druhá najväčšia vodná plocha na Slovensku: Zemplínska Šírava (rozloha 33 km², maximálna dĺžka 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 9,5 m a maximálna hĺbka 14 m).

Endemit (rastlina nerastúca nikde inde na svete): Rumenica turnianska (Turniansky hrad).

Košický zlatý poklad obsahujúci 920 zlatých mincí z 15.-17. storočia patrí medzi najstaršie hromadné nálezy na svete..

Rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe a na Slovensku: ZOO Košice.

„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“