Silická planina

Silická planina - vyberte si čo potrebujete

TRASA

Silická planina

 Dĺžka26km
 Čas2hod
 NáročnosťNáročná 
 TerénAsfalt, spevnená cesta  

 

zastávkakm/časlokalitainfo/poznámky

Plešivec

0 km

Československej armády 57(Kostoľná veža), 049 11, GPS: 48.545108, 20.403009

Začíname na veľkom parkovisku pri kostolnej veži v centre dediny. Tu sa napojíte na červenú značku smerom, na Silickú Brezovú a Jaskyňu Domicu. Celý okruh bude značený červenou cykloznačkou.

Križovatka červených cyklotrás

1,5 km

GPS: 48.534497, 20.411734

Hneď na začiatku sa zahrejete stúpaním, až ku križovatke červenej značky. Pokračujete rovno po ceste 587 smerom na jaskyňu Domicu. Pôjdete cez rozľahlé polia a lúky, okolo obce Ardovo, cez obec Dlhá Ves až prídete k jaskyni Domica. Cesty v tejto oblasti sú pokojné a len málokedy tu stretnete auto.

Jaskyňa Domica

10 km

GPS: 48.477597, 20.469066

Pri jaskyni sa môžete občerstviť, posedieť, alebo ísť na prehliadku jaskyne.
Trasa pokračuje stále po ceste 587. Na najbližšej križovatke, poslednej pred Maďarskými hranicami odbočte doľava na Kečovo.

Obec Kečovo

13 km

GPS: 48.493489, 20.484211

V obci Kečovo je dobrý orientačný bod miestny kostol. Pokračujte okolo neho. Postupne ako sa bude končiť dedina, skončí aj betónová cesta. Za dedinou bude krátky kamenistý výšľap. Potom sa dostanete na nedotknuté planiny ktoré už v dnešnej dobe nenájdete len tak.

Obec
Silická Brezová

18 km

GPS: 48.532620, 20.485563

Po niekoľkých kilometroch lesmi a lúkami prídete do obce Silická Brezová. Prejdete okolo parčíku a kostolnej veže. Pokračujete stále po červenej značke a vraciate sa späť do Plešivca. Nastúpate posledné metre. Nakoniec je za odmenu dlhý zjazd až do Plešivca, takže posledné kilometre ubehnú rýchlo.

Plešivec

26 km

Československej armády 57(Kostoľná veža), 049 11, GPS: 48.545108, 20.403009

Trasa je výnimočná pokojom ktorý všade vládne. Aj keď väčšinou idete po betónových cestách, veľa áut tu nestretnete. Je to tak trochu cesta späť v čase, cez dediny kde vládne pokojná atmosféra.

 

Silická planina

Silická planina je najväčšia z planín Slovenského krasu, má rozlohu asi 150 km² a rozprestiera sa v južnej časti. Nachádza sa na území dvoch štátov Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. Planina je pomerne nezalesnená, holá rovina alebo náhorná plošina. V zmysle geomorfologického členenia územie Silickej planiny patrí do oblasti Slovenského rudohoria, jeho celku Slovenský kras a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.
Od Plešiveckej planiny ju na západe oddeľuje hlboké údolie Slanej, od planiny Dolný vrch dolina riečky Turňa, z juhu je ohraničená Rimavskou kotlinou, zo severu jej ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a na východe je oddelená  Jablonovským sedlom nazývaným aj ako Soroška.
Planina je tvorená svetlými triasovými vápencami.
Najvyššie vrchy Malý vrch (679 m) a Drieňovec (676 m) sa nachádzajú na severe planiny, odkiaľ celková výška postupne klesá až na 450 m v priestore jaskyne Domica.
Ďalším významným vrchom je výhľadová Dievčenská skala (660 m.n.m.).
Ta ponúka výhľady na panorámu severnej časti Slovenského krasu a Volovských vrchov.
Na severozápadnom okraji Silickej planiny nad obcou Brzotín sa týčia zďaleka viditeľné Brzotínske skaly.
Silická planina má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu.
Na Silickej planine je najviac krasových javov zo všetkých planín Slovenského krasu.

Najväčším turistickým lákadlom Silickej planiny sú jeho jaskyne a priepasti.  Celkove tu bolo zatiaľ nájdených 17 jaskýň a 14 priepastí.
Z jaskýň sú tu najznámejšie Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Ardovská jaskyňa, Májkova jaskyňa, Milada, Hrušovská jaskyňa a jaskyňa Domica.
Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa sú verejnosti sprístupnené.
Babská diera je 46 metrov dlhá vertikálna jaskynná priepasť a kultové sídlo človeka kyjatickej kultúry. Ďalej sa tu nachádzajú najhlbšie priepasti Slovenského krasu – Brázda 180 m, Malá železná priepasť 142 m a Veľká Bukova 141 m. V okolí Kečova, Silice a Silickej Brezovej sa nachádzajú pomerne veľké nezalesnené časti planiny, ktoré sú scénericky pekné. Menej typickým krasovým útvarmi sú povrchové jazerá.
Najlepšie prístupy na planinu sú z obcí Silica, Kečovo a Silická Brezová, ktoré sa nachádzajú priamo na Silickej planine.

 

PLEŠIVEC

Plešivec je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Leží na sútoku rieky Slaná a potoka Štítnik. Z juhozápadnej strany je bránou do národného parku Slovenský kras, začínajúcou náhornou plošinou Plešivecká planina. Od strmého plešatého svahu planiny dostala obec aj svoj názov.
Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bebekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol, gotickústavbu s výnimočnými freskami slúžiacu dnes Reformovanej kresťanskej cirkvi. Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov vysoká cca 6 m.
Obec je v súčasnosti dôležitým cestným a železničným uzlom, administratívny a kultúrnym centrom regiónu.
V okolí obce sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. Najznámejšie priepasti Slovenského krasu, ktoré sa nachádzajú v podzemí Plešiveckej planiny sú Zvonivá jama a Diviačia priepasť.

 

DLHÁ VES

Obec Dlhá Ves sa nachádza v južnej častí Národného parku Slovenský kras. Obec leží na juhozápadnom okraji vápencovej Silickej planiny až v slepej Dlhoveskej doline, 3 km od hranice s Maďarskou republikou, v blízkosti svetoznámej jaskyne Domica. V blízkosti obce je medzinárodný prechod Aggtelek - Domica. Pahorkatin¬ný chotár je na severovýchode zalesnený dubovým lesom a krovitým porastom.

Názov obce sa postupne menil z Horuati, Hoziwzo, Wziuzow, Hosúsow, Hosúsovo až na dnešný názov Dlhá Ves. Patrila Kačičovcom, potom do polovice 16. storočia Bejeiovcom. V 14. stororočí bola mýtnou stanicou na ceste do Turne. Obec bola v rokoch 1938 - 45 pripojená k Maďarsku.
Nájdete tu aj niekoľko zachovaných tradičných gemerských sedliackych domov zo začiatku 20. storočia a z konca 19. storočia.
V obci sa pravidelne organizujú kultúrno-spoločenské aktivity a uchováva tradičné ľudové remeslá a zručnosti. Z ľudových tradícií a remesiel sú zachované pálenie dreveného uhlia, tkanie, čipkovanie, maľovanie na sklo.

 

JASKYŇA DOMICA

Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa na Silickej planine v stredisku Domica neďaleko obcí Kečovo a Dlhá Ves.
Okrem významných geomorfologických hodnôt púta pozornosť najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. Nachádza sa tu až 16 druhov netopierov, asi 1500 kusov. Bola vytvorená v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou podzemných tokov Styxu a Domického potoka.
Jaskyňa bola objavená v roku 1926 a v roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Kvapľová výzdoba s množstvom stalagmitov a stalagtitov je úžasná. Jedinečné sú pramienkové kvaple, pagodové stalagmity a kaskádové vodopády v štýle rímskych kúpeľov. Keď nateči dostatok vody z povrchu zeme, za podzemnej riečke Styx sa konajú plavby na lodičkách. Prehliadková plavba na loďkách je dlhá 150 m. Jaskyňa je prepojená s jaskyňou Čertova diera a tvorí jednotný celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke asi 25 km. Dĺžka jaskynných priestorov Domice je 5368 m, z nich sprístupnených verejnosti je 1315 m. Teplota vzduchu v jaskyni je okolo 11 °C s vlhkosťou až 98 %.
Pre prirodzenú krásu jaskyňu Domica využili aj filmári na nakrúcanie filmovej verzie slávnej rozprávky Pavla Dobšinského Soľ nad zlato.
Parkovisko je bezprostredne pred vstupným areálom, pri ktorom sa nachádza náučný chodník. Vo vnútri je nainštalovaná náučné expozícia. Najbližšia zastávka verejnej dopravy je Kečovo, Domica (bus). Prístup k jaskyni autom: z Rožňavy cez Plešivec smer Domica -25 km, z Tornale cez Plešivec smer Domica – 25 km

Prehliadková trasa:
Dĺžka: 780 m, 1180 m, 930 m
Doba trvania: 45 min, 60 min, 60 min
Okruhy: Krátky okruh, Dlhý okruh (bez plavby), Okruh s plavbou

Otváracie hodiny:
Hlavná sezóna (jún – august)
Okruh bez plavby 9:00 – 16:00

Cenník vstupného:
Krátky okruh: dospelí 6 €, študenti a dôchodcovia 5 €, deti 3 €
Dlhý okruh, okruh s plavbou: dospelí 7 €, študenti a dôchodcovia 6 €, deti 3,50 €

Kontakt:
Jaskyňa Domica, Slovenský kras, cesta č.50, 049 55 Dlhá Ves
Tel.: +421 (0)58/788 20 10, E-mail: domica@ssj.sk, Web: www.ssj.sk

 

KEČOVO

Obec Kečovo sa nachádza neďaleko hraníc s Maďarskou republikou, na južnom okraji vápencovej Silickej planiny. Chotár obce má charakter pahorkatiny bez povrchových tokov a je málo zalesnený. Okolie je bohaté na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne. Prvá písomná zmienka o obci je z 13.storočia a v 16. Storočí bola po tureckých nájazdoch vyľudnená a znovu osídlená v 18. storočí.
Obec sa v minulosti zaoberala poľnohospodárstvom, kováčstvom, chovom dobytka, uhliarstvom a pálením vápna. V rokoch 1939 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Medzi pamiatky obce patria klasicistický evanjelický kostol z roku 1820, klasicistický rímskokatolícky kostol zasvätený Nanebovstúpeniu Pána z 19.storočia a niekoľko zachovaných tradičných gemerských sedliackych domov.
Predmetom ochrany na tomto území je naše najväčšie škrapové pole na vápencovej stráni pod vrchom Maliník (493 m).

 

SILICKÁ BREZOVÁ

Silická Brezová sa nachádza v okrese Rožňava a v regióne Gemer. Leží na Silickej planine, ktorá sa nachádza uprostred NP Slovenský kras.
Niekoľko archeologických nálezov objavených v chotári obce svedčí o osídlení tohto územia už v neolite. Zdá sa, že po dobe halštatskej sa nepretržité osídlenie až do stredoveku prerušilo. V roku 1938 – 1945 obec patrila Maďarsku. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Baňa na olovo nedosiahla väčšej prosperity, pre obec užitočnejšia bola a je ťažba červeného mramoru.
V okolí obce sa vyskytujú rôzne prírodné zaujímavosti ako sú závrty, priepasti, vyvieračky, jaskyne a vzácna fauna a flóra. V katastri obce Silická Brezová sa nachádzajú prírodné zaujímavosti – PR Kráľova studňa, jaskyňa Milada a priepasť Zvonivá, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO. Z pamiatok sa v obci nachádzajú renesančný kostol zo 16. storočia s drevenou maľovanou kazateľnicou z 18. storočia. Ďalej je tu mnoho zachovaných tradičných sedliackych domov z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Obec má aj zachovalú dobovú studňu, ktorá je doteraz funkčná.

 

ARDOVO

Obec sa nachádza na západnom okraji Silickej planiny, 20 km na juhozápad od mesta Rožňava.  Prvá písomná zmienka je z prvej polovice 13. storočia. Obec založili kráľovský hájnici na staršom osídlení.
V roku 1682 bola obec spustošená. Nová kolonizácia bola až v roku 1740. V rokoch 1939 až 1945 bolo Ardovo pripojené k Maďarsku.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali chovom oviec a pálením uhlia a v stredoveku tu boli bane na olovo.
Turistická obec Ardovo je známa vďaka Ardovskej jaskyni. Táto verejnosti nesprístupnená jaskyňa je chránenou prírodnou pamiatkou s archeologickým náleziskom. Jaskyňa má kvapľovú výzdobu s výskytom vzácnych druhov netopierov.
Z významných pamiatok sa tu nachádza klasicistický kostol evanjelickej cirkvi   z roku 1788, ktorý je postavený na najvyššom bode obce a je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalšou významnou pamiatkou je Murovaný roľnícky- Mátéov dom dom z roku 1852. Dom je národnou kultúrnou pamiatkou a je príkladom miestneho ľudového staviteľstva. Pre verejnosť je v tomto dome pripravená výstava starožitností. Nájdete tu aj niekoľko zachovaných tradičných sedliackych domov.
V obci sa pravidelne organizujú kultúrno-spoločenské aktivity: Maškarný ples – fašiangy, Dni obce, Futbalový memoriál Ferenca Baka, Deň dôchodcov, Deň detí, Mikulášsky večierok pre deti, Čajové posedenie na Luciu, Vianočné divadelné predstavenie.
Zachované sú aj niektoré ľudové remeslá a zručnosti:
pálenie dreveného uhlia, výroba drevených násad, výroba brezových metiel, výroba bábik zo šúpolia a pod. Najviac aktívne sú poľovnícke združenie a speleologický klub, ktoré privádzajú do obce návštevníkov aj z iných regiónov a krajín (Maďarská republika, Česká republika).

 

Reštaurácie a ubytovanie:

Penzión Skalná Ruža, Gemerská Hôrka 104, Gemerská Hôrka 049 12
+421 905 718046, +421 (0) 587 921 458, info@penzionskalnaruza.sk
Kaštieľ Szigety, Gemerská Panica 230/232, Gemerská Panica 980 46
+421 908 558997, graham@allluxuryholidays.com
Penzión Konský Dvor, Kružnianska 514, Brzotín 049 51
+421 907 947 668, +421 905 341 078; restauracia@konskydvor.sk

 

Cykloservis:

Bicykle-Servis-Šport s.r.o., Šafarikova 106, 048 01 Rožňava
 +421 907 101 619, +421 907 471 535, info@bicykle-eshop.sk

Pavol Puškáš - P2sport.sk, Šafárikova 6, 048 01  Rožňava
058 / 733 16 90, 0908 654 393, p2sport@p2sport.sk

 

Informačné stredisko:

Turistické informačné centrum Rožňava, Námestie baníkov 32, 048 01 Rožňava
Tel.: +421-58-732 81 01, 788 44 20, E-mail: tic.roznava@stonline.sk, Web: www.ticroznava.sk

 



S finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR

Vedeli ste že?

Národný park Slovenský kras je s rozlohou vyše 36 000 ha jednou z najväčších krasových oblastí v strednej Európe.

Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského skalného lezenia Lezenie na vybrané skalné masívy je povolené od 1. augusta do 1. marca.

Socha maratónskeho bežca je svetovým unikátom Nikde inde na svete sa nenachádza umelecké sochárske dielo zobrazujúce maratónca, navyše v Košiciach je súčasťou diela aj dokumentácia všetkých maratónskych víťazov, ktorí pokorili košickú trať.

Vo Františkánskom seminárnom kostole sa nachádza mimoriadne cenný epitaf poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorený G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne.

Premonštrátsky kláštor v sebe nesie unikátnu symboliku Má 4 vchody ako počet ročných období, 12 komínov ako mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.

Na Dolnom Zemplíne sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku – obec Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.) ako aj najnižšie položené mesto na Slovensku – Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Sobrance sú najvýchodnejšie položené mesto na Slovensku.

V tejto chránenej krajinnej oblasti Latorica žije až vyše 210 druhov vtákov.

Rezervácia Tajba je unikátnym miestom výskytu vzácnej Korytnačky močiarnej.

Morské oko je najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku.

Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

Múzeum gitár v Sobranciach je jediné svojho druhu v Európe a druhé na svete.

Zemplínska šírava je najväčšia vodná plocha v kraji a druhá najväčšia na Slovensku.

Ochtinská aragonitova táto jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe a na svete existujú iba dve ďalšie.

V zime sa v Silickej ľadnici radi ukrývajú netopiere, ojedinele aj vzácny Netopier riasnatý (Myotis nattereri).

V roku 1883 navštívil hrad Krásna Hôrka významný romantický spisovateľ, Mór Jókai, ktorý tu zbieral podklady pre svoj nový román „Levočská biela pani“ Dielo vyšlo v mnohých vydaniach i jazykových prekladoch.

Vzácne fresky v kostolíku v Štítniku boli objavené až začiatkom 20. st.

Výstavba kostolnej veže Barokový evanjelický kostol v Betliari trvala iba 2,5 mesiaca.

S výstavbou kostola Kostol reformovanej cirkvi v Hrhove sa začalo na základe zbierky obyvateľov, ktorá dosiahla 789 zlatých.

Charakteristické šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi je najdlhšie tohto typu v Európe.

Sezóna v Slovenskom raji sa nikdy nekončí a turisti ho môžu spoznávať aj počas zimných mesiacov.

Že obec Smižany ležiaca v Slovenskom raji je najväčšou slovenskou obcou.

Kláštorisko sa počas vpádu Tatárov na územie Spiša stalo úkrytom a častokrát i záchranou pre miestne obyvateľstvo.

Charakteristický ráz Spišského Jeruzalema je zvýraznený aj výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder.

V roku 2000 bola podobizeň mosta zvečnená aj na poštovej známke.

Najnižšie položené mesto na Slovensku: Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Najnižšie položené miesto na Slovensku: Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.).

Prvý mestský erb v Európe: Košice.

Najväčším kostolom na Slovensku: Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Najväčší hradný komplex v strednej Európe: Spišský hrad (4,1 ha).

Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku: Dobšinská jaskyňa (11 200 m3).

Jediný studený gejzír na európskom kontinente: Herľany.

Najstarší maratón v Európe a druhý najstarší na svete: Medzinárodný maratón mieru (Košice, 1924).

Najrozsiahlejšie krasové územie v Strednej Európe: Slovenský kras (440 km2).

Jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete: Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Rozlohou najväčšia botanická záhrada na Slovensku: Košice (30 ha, vyše 4000 pestovaných druhov rastlín).

Najvyššia kostolná veža na Slovensku: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi (87 m).

Druhá najväčšia vodná plocha na Slovensku: Zemplínska Šírava (rozloha 33 km², maximálna dĺžka 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 9,5 m a maximálna hĺbka 14 m).

Endemit (rastlina nerastúca nikde inde na svete): Rumenica turnianska (Turniansky hrad).

Košický zlatý poklad obsahujúci 920 zlatých mincí z 15.-17. storočia patrí medzi najstaršie hromadné nálezy na svete..

Rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe a na Slovensku: ZOO Košice.

„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“