Okruh Galmus

Okruh Galmus - vyberte si čo potrebujete

TRASA

Okruh Galmus

 Dĺžka50km
 Čas5hod
 NáročnosťStredne náročná 
 TerénAsfalt, spevnená cesta, lesná cesta 

 

 

zastávkakm/časlokalitainfo/poznámky

Markušovce

0 km

Michalská 35/53, 053 21,
GPS: 48.915481, 20.623705

Okruh Galmus začíname pri historickej pamiatke, Markušovskom kaštieli. Choďte na východ popri rieke Hornád po hlavnej ceste. Cesta je značená červenou cykloznačkou a žltou turistickou. Na rázcestí Olše odbočte doľava na Matejovce nad Hornádom.

Matejovce nad Hornádom

4,4 km

GPS: 48.916797, 20.670306

V Matejovciach dorazíte k rázcestníku červenej a mordej cykloznačky. Keď sa vydáte ktoroukoľvek cestou do tohto bodu sa nakoniec vrátite. My sme zvolili modrú, ktorá vedie popri riečke a hneď za dedinou sa stáča doľava stúpaním do hory. Nastúpate cez lesy a lúky približne 300 výškových metrov do dediny Poráč.

Poráč

11,7 km

GPS: 48.883933, 20.726030

Dostanete sa k mape na rázcestí modrej a zelenej cykloznačky. Pokračujte rovno klesaním do Poráčskej doliny po zelenej cykloznačke. V doline je rekreačný areál, ubytovanie, štôlňa a aj lyžiarske stredisko. Ideálne miesto na malú pauzu. Trasa ďalej pokračuje po zelenej cez tiesňavu popri rieke neustálim klesaním až k rázcestiu Ploštiny.

Ploštiny

18,7 km

GPS: 48.882978, 20.810101

Po oddychovom zjazde neprehliadnite smerovník Ploštiny. Tu odbočíte doľava na modrú značku, veľmi strmím stúpaním, do chráneného územia Galmus. Na necelých troch kilometroch nastúpate 300 výškových metrov čo dá zabrať. Dobrá správa je že to bude posledné výrazné stúpanie na trase.

Chata Galmus

22,6 km

Tokajská 186/21, 076 31,
GPS: 48.400671, 21.746807

Pri chate Galmus tečie prameň, keby vám po stúpaní došla voda. Od chaty pôjdete po žltej cykloznačke, zjazdom až k jazeru ZA HOROU. Ďaľšia rekreačná oblasť v príjemnom prostredí s reštauráciou.

Za horou

27 km

GPS: 48.926405, 20.805355

Keď už budete dosť vyrekreovaný, trasa teraz pokračuje po červenej cykloz-načke, smerom na Olcnavu a Vítkovice. Už sa budete blížiť ku križovatke cyklotrás v Matejovciach na ktorej ste už boli, ale ešte tesne pred tým sa zastavte pri prírodnom úkaze Šiklavá skala. Tá hlavne v zimných mesiacoch a dlhotrvajúcich mrazoch predvádza úžasné divadlo.

Markušovce

50 km

GPS: 48.915481, 20.623705

Z Matejoviec je vám už cesta známa a po rovinatých okresných cestách ste za chvíľu pri Markušovskom kaštieli.

 

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád, východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti významne ovplyvňovala život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12.storočia kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec.

Pri návšteve obce sa určite oplatí navštíviť jej pamiatky, akými su napríklad Markušovský hrad.  Dnes je hrad len čiastočne zachovaný a nie je sprístupnený verejnosti. Prechádza popri ňom chodník vedúci až ku kostolu. V obci je aj gotický kostol sv. Michala z 13. storočia so zachovanými časťami hradu. Keď sa obec stala sídlom rodiny Mariassyovcov, tí tu dali postaviť renesančný kaštieľ, neskôr rokokovo prestavaný. V kaštieli je expozícia historického nábytku. Okolo kaštieľa je francúzsky park s rokokovým letohrádkom Dardanely s expozíciou klávesových hudobných nástrojov.

Taktiež sa tu nachádzajú zaujímavé prírodné útvary ako Markušovský skalný hríb, ktorý leží 5 km od obce, v Hornádskej kotline. Nachádza sa na strmom svahu vo výške 470 m n. m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách . Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Za zmienku určite stojí i Markušovská dolina. Tá ponúka široké možnosti na relax, turistiku, cyklistiku a je veľmi populárna ako medzi mladými, tak aj staršími občanmi. Ďalšou prírodnou atraktivitou sú Markušovské steny. Ide o chránené územie ležiace v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.

 

Poráčska dolina

Poráčska dolina sa nachádza v Slovenskom rudohorí v blízkosti Slovenského raja pod obcou Poráč a je úzka približne 9 km. Je to dlhá krasovitá dolina, ktorú vo vápencoch vyhĺbil Poračský potok.
Dolina má polokrasový charakter prielomovej tiesňavy, ktorá ústi pri obci Slovinky. Je vrazená medzi skalné útesy Vápenika, Červených skál a Slovinskej skaly, ktoré sú súčasťou planiny Galmus.Na jej vápencových bralách sa nachádza množstvo jaskýň. Najnámejšou je Homološova jaskyňa, ktorá sa nachádza asi v 800 m výške nad bývalou chatou Čierny bocian. Lesné porasty vypĺňajú v podstate celú Poráčsku dolinu. Ide o do veľkej miery o prirodzené, pôvodné bukovo-jedľové porasty. Brehové porasty okolo potoka sú zväčša tvorené jelšou sivou, vŕbou krehkou, purpurovou a čremchou.
V doline sa nachádzajú rekreačné zariadenia s ihriskami a lyžiarskými vlekmi (SKI BRODOK a PORAČ PARK), značené turistické chodníky, cykloturistické trasy a rôzne ubytovacie zariadenia.

 

Štôlňa Pavol

Vyrazenie štôlne Pavol je datované do obdobia 18.storočia kedy nastal veľký rozmach baníctva na celom Slovensku.

Nachádza sa v Poráčskej doline, východnejšie od štôlne Peter pri bývalej „zelenej chate“, ktorá bola postavená na halde pred jej ústím.
Keď sa v 60-tych rokoch stala Poráčska dolina atraktívnym miestom na rekreáciu, postavili Železorudné bane Rudňany prvú chatu, lyžiarsky vlek a kúpalisko. Následne bol na Suchom vrchu vedľa štôlne Peter postavený modernejší vlek a na halde pred štôlňou Pavol tzv. „Zelená chata“, ktorá bola drevená a slúžila ako bufet. Pred zavaleným ústím štôlne Pavol bola postavená imitácia štôlne z TH výstuže a železobetónových pažníc, ktorá slúžila ako pivnica na uskladňovanie potravín. Túto chatu dnes Tovarišstvo poráčskeho baníctva prebudovalo na banícke múzeum.

 

Galmus

Planina a pohorie Galmus sa nachádza na severovýchode Volovských vrchov a je to vapencovo-dolomitická platňa, ktorá je rozdelená na dve časti centrálnou Poráčskou dolinou. Patrí do podcelku Hnileckých vrchov, tvoria ju vápence, zo severu ju ohraničuje tok Hornádu, zo západu Markušovský potok a z juhovýchodu Slovinský potok. Toto krasové územie v dĺžke 10 km a v priemernej šírke 5 km dosahuje plošnú rozlohu okolo 50 km2.

Tvoria ho vrchy Skala (1014 m n.m.) Matisovec (877 m n.m.), Suchinec (943 m n.m.) a Holina (880 m n.m.) a planina nachádzajúca sa medzi spomínanými vrchmi o rozlohe 3km2.
Najzachovalejší prales v celom Galmuse sa nachádza v závere Svätojánskej doliny, v nadmorskej výške 550–750 m n.m..Nachádzajú sa tu rôzne krasové formy ako sú škrapy a závrty a jaskyne. Najznámejšou jaskyňou je Šarkanova diera s dĺžkou 177 metrov a s archeologickými nálezmi. Medzi jeho najväčšie zaujímavosti patria dve národné prírodné rezervácie, Červené skaly a Galmuská tisina. Na území pohoria Galmus boli vyhlásené dve územia európskeho významu, Galmus a Jánsky potok. Je tu množstvo výhľadových vrchov a miest, z ktorých je nádherný výhľad na okolitú prírodu.
V Galmuse sa nachádzajú rekreačné strediská, lyžiarske strediská, je tu množstvo turistických a cykloturistických trás. V zime tu nechýbajú udržiavané bežecké lyžiarske trasy.

 

Zahura

Za Horou alebo ľudovo Zahura je časť Spišských Vlách, turistické stredisko vzdialené 3 km od centra mesta. Nachádza sa tu lyžiarsky vlek pre začiatočníkov a pri ňom jazero na kúpanie. V zime toto jazero zamŕza a je vhodné na korčuľovanie. Občerstvenie a ubytovanie je možné v zrekonštruovanej chate SABINKA. Práve toto zariadenie v zime zabezpečuje zjazdnosť bežkárskych tratí a v prípade záujmu vás tu radi povozia aj na snežnom skútri. Takisto môžete využiť aj kúpanie v kúpacej kadi.
V blízkosti sa nachádza aj lyžiarske stredisko Plejsy a krytá plaváreň v Krompachoch. V letnom období má stredisko široké využitie pre relax, turistiku, cykloturistiku a šport.

 

Šikľavá skala

Šikľavá skala je najväčším vodopádom lokality planiny Galmus a je jedným z početných krasových útvarov, roztrúsených po celom tomto území.
Voda stekajúca po mohutnej, strmej vápencovej skale v zime  vytvára približne 14 metrov vysoký a 30 metrov dlhý ľadopád a zaujímavé ľadové útvary. V týchto mrazivých dňoch voda zo skaly kvapká a ľadopád tak stále rastie. Viacerí turisti ho považujú za jeden z najkrajších ľadopádov na Slovensku.

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je vodopád prírodnou pamiatkou.

 

Turistická informáčná kancelária:

Turistická informačná kancelária Gelnica, Banícke námestie 763/4, 05601 Gelnica, Tel.: 053/481 41 27
Turistické informačné centrum Spišská Nová Ves, Letná 56/49, 052 01 Spišská Nová Ves, Tel.: 053/429 82 93

 

Reštaurácie a ubytovanie:

Chata Sabinka - Rekreačné stredisko Záhura - Spišské Vlachy, Jaroslav Matúš, Mob.: +421 915 961 730 E-mail: jaro.matus@netiq.sk

Poráč Park relax & sport centrum, Poráčska dolina 053 23, Tel: +421 905 794 705, +421 53 42 98 797, poracpark@poracpark.sk

Chata Dáša, Poráčska dolina 426, 053 23 Poráč, +421-918-538508, +421-915-960776,
miko.cupak@gmail.com

 

Cykloservis:

SooF - Peter Jenčík, Hviezdoslavova 36, Spišské Vlachy, tel.: +421 919 235 220
Kellys Bicycles S.r.o.  Štefánikovo námestie 2378/5, 052 01 Spišská Nová Ves, Telefón: 053/446 87 34

 



S finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR

Vedeli ste že?

Národný park Slovenský kras je s rozlohou vyše 36 000 ha jednou z najväčších krasových oblastí v strednej Európe.

Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského skalného lezenia Lezenie na vybrané skalné masívy je povolené od 1. augusta do 1. marca.

Socha maratónskeho bežca je svetovým unikátom Nikde inde na svete sa nenachádza umelecké sochárske dielo zobrazujúce maratónca, navyše v Košiciach je súčasťou diela aj dokumentácia všetkých maratónskych víťazov, ktorí pokorili košickú trať.

Vo Františkánskom seminárnom kostole sa nachádza mimoriadne cenný epitaf poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorený G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne.

Premonštrátsky kláštor v sebe nesie unikátnu symboliku Má 4 vchody ako počet ročných období, 12 komínov ako mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.

Na Dolnom Zemplíne sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku – obec Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.) ako aj najnižšie položené mesto na Slovensku – Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Sobrance sú najvýchodnejšie položené mesto na Slovensku.

V tejto chránenej krajinnej oblasti Latorica žije až vyše 210 druhov vtákov.

Rezervácia Tajba je unikátnym miestom výskytu vzácnej Korytnačky močiarnej.

Morské oko je najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku.

Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

Múzeum gitár v Sobranciach je jediné svojho druhu v Európe a druhé na svete.

Zemplínska šírava je najväčšia vodná plocha v kraji a druhá najväčšia na Slovensku.

Ochtinská aragonitova táto jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe a na svete existujú iba dve ďalšie.

V zime sa v Silickej ľadnici radi ukrývajú netopiere, ojedinele aj vzácny Netopier riasnatý (Myotis nattereri).

V roku 1883 navštívil hrad Krásna Hôrka významný romantický spisovateľ, Mór Jókai, ktorý tu zbieral podklady pre svoj nový román „Levočská biela pani“ Dielo vyšlo v mnohých vydaniach i jazykových prekladoch.

Vzácne fresky v kostolíku v Štítniku boli objavené až začiatkom 20. st.

Výstavba kostolnej veže Barokový evanjelický kostol v Betliari trvala iba 2,5 mesiaca.

S výstavbou kostola Kostol reformovanej cirkvi v Hrhove sa začalo na základe zbierky obyvateľov, ktorá dosiahla 789 zlatých.

Charakteristické šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi je najdlhšie tohto typu v Európe.

Sezóna v Slovenskom raji sa nikdy nekončí a turisti ho môžu spoznávať aj počas zimných mesiacov.

Že obec Smižany ležiaca v Slovenskom raji je najväčšou slovenskou obcou.

Kláštorisko sa počas vpádu Tatárov na územie Spiša stalo úkrytom a častokrát i záchranou pre miestne obyvateľstvo.

Charakteristický ráz Spišského Jeruzalema je zvýraznený aj výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder.

V roku 2000 bola podobizeň mosta zvečnená aj na poštovej známke.

Najnižšie položené mesto na Slovensku: Čierna nad Tisou (110 m n. m.).

Najnižšie položené miesto na Slovensku: Klin nad Bodrogom (94,3 m n. m.).

Prvý mestský erb v Európe: Košice.

Najväčším kostolom na Slovensku: Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Najväčší hradný komplex v strednej Európe: Spišský hrad (4,1 ha).

Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku: Dobšinská jaskyňa (11 200 m3).

Jediný studený gejzír na európskom kontinente: Herľany.

Najstarší maratón v Európe a druhý najstarší na svete: Medzinárodný maratón mieru (Košice, 1924).

Najrozsiahlejšie krasové územie v Strednej Európe: Slovenský kras (440 km2).

Jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete: Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Rozlohou najväčšia botanická záhrada na Slovensku: Košice (30 ha, vyše 4000 pestovaných druhov rastlín).

Najvyššia kostolná veža na Slovensku: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi (87 m).

Druhá najväčšia vodná plocha na Slovensku: Zemplínska Šírava (rozloha 33 km², maximálna dĺžka 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 9,5 m a maximálna hĺbka 14 m).

Endemit (rastlina nerastúca nikde inde na svete): Rumenica turnianska (Turniansky hrad).

Košický zlatý poklad obsahujúci 920 zlatých mincí z 15.-17. storočia patrí medzi najstaršie hromadné nálezy na svete..

Rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe a na Slovensku: ZOO Košice.

„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“